LEGISLATÍVA: Ústavný súd na zasadnutí pléna rozhodol o viacerých návrhoch, pričom rozhodol o nesúlade časti zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov s ústavou

Ústavný súd na neverejnom zasadnutí pléna dňa 11.2.2026 rozhodol o šiestich návrhoch, pričom v jednom prípade pozastavil účinnosť právneho predpisu a v jednom prípade vyslovil nesúlad časti zákona s ústavou.

Návrh verejného ochrancu práv – zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov

Vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 21/2023, o návrhu verejného ochrancu práv na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 10 ods. 11 zákona č. 382/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov s čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 2 a 3 Ústavy Slovenskej republiky samostatne, ako aj v spojení s čl. 1 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a čl. 41 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ústavný súd rozhodol, že:

1. Ustanovenie § 10 ods. 11 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 12 ods. 2 v spojení s čl. 39 ods. 1 a čl. 41 ods. 8 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Vo zvyšnej časti návrhu nevyhovuje.

Návrh poslancov NR SR – novela zákona o Slovenskej televízii a rozhlase

Vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 10/2024, o návrhu skupiny 46 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 10 ods. 1 písm. c), f) a r), § 11, § 12 ods. 3 a 5, § 16 ods. 4, § 19, § 21, § 22, § 23, § 24, § 30 ods. 5, 6, 7, 8 a 9, § 31, § 32 a § 33 zákona č. 157/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase a o zmene niektorých zákonov s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2, čl. 7 ods. 2 a 5, čl. 26 ods. 1, 2 a 3, čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 31, čl. 73 ods. 2, čl. 78 ods. 2 a čl. 86 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky, čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, čl. 2 ods. 2, čl. 288 a čl. 291 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 11 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie, ústavný súd rozhodol, že:

1. Súdnemu dvoru Európskej únie predkladá teito prejudiciálne otázky:

• I. a) Má sa požiadavka „účinných a nediskriminačných postupov a transparentných, objektívnych, nediskriminačných a primeraných kritérií stanovených vopred“ podľa čl. 5 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1083 z 11. apríla 2024, ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu a mení smernica 2010/13/EÚ (Európsky akt o slobode médií), tzv. Európskeho aktu o slobode médií (ďalej aj „EMFA“) vykladať tak, že vnútroštátny zákon musí priamo špecifikovať konkrétne kritériá, podľa ktorých sa vyberie úspešný kandidát, alebo postačí, ak zákon špecifikuje len základné požiadavky spôsobilosti možných kandidátov? b) Vzhľadom na potrebu súdneho prieskumu rozhodnutí o menovaní a odvolávaní člena rady alebo najvyššieho riadiaceho pracovníka v akom rozsahu musia byť tieto rozhodnutia odôvodnené? 1 V akom rozsahu musí výberové konanie podliehať súdnej kontrole? Vyžaduje účinnosť čl. 5 ods. 2 EMFA aj vo svetle čl. 11 Charty základných práv Európskej únie, aby súdny prieskum mohol iniciovať aj niekto iný ako neúspešný kandidát?
• II. Ako sa v kontexte menovania a odvolávania orgánov verejnoprávneho vysielateľa a vo svetle čl. 4 ods. 2 EMFA má vykladať požiadavka „funkčnej nezávislosti“ verejnoprávnych médií podľa čl. 5 ods. 1 EMFA a požiadavka „nezávislosti“ najvyššieho riadiaceho pracovníka alebo členov správnej rady podľa čl. 5 ods. 2 EMFA? a) Vyhovuje požiadavkám takejto „nezávislosti“, ak vnútroštátny zákon obsahuje len taxatívny a úzky zoznam nezlučiteľných funkcií bez toho, aby zabezpečil odstup od výkonu verejnoprávnej moci všeobecnou výlukou nezlučiteľnosti na základe faktického posúdenia blízkosti k výkonu verejnej moci? b) Vyhovuje požiadavkám takejto „nezávislosti“, ak vnútroštátny zákon zveruje z deväťčlennej rady menovanie a odvolanie jej štyroch členov ministrovi kultúry, z ktorých troch vymenúva a odvoláva z radov odborníkov v oblasti médií a audiovízie, ekonómie, práva alebo informačných technológií a jedného vymenúva a odvoláva na návrh ministra financií z radov odborníkov v oblasti ekonómie, keď ďalších päť členov rady na návrh príslušného výboru Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej aj „parlament“ alebo „národná rada“) volí a odvoláva parlament nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov tak, aby v rade bol zastúpený jeden odborník v oblasti televízneho vysielania, jeden odborník v oblasti rozhlasového vysielania, jeden odborník v oblasti ekonómie, jeden odborník v oblasti práva a jeden odborník v oblasti informačných technológií, pričom tomuto procesu menovania a voľby predchádza otvorené výberové konanie? Ak áno, možno takéto nastavenie kreovania rady považovať za dostatočné na zabezpečenie efektívneho odstupu jej členov od výkonnej moci, prípadne aké záruky okrem súdneho prieskumu podľa otázky č. I by mal obsahovať vnútroštátny zákon, aby sa EMFA predpokladaný efektívny odstup zabezpečil?
• III. Aké požiadavky vyplývajú z čl. 5 ods. 1 EMFA pre etickú komisiu, ktorá je poradným orgánom rady a jej úlohou je (len) zaujímať stanoviská k dodržiavaniu štatútu programových pracovníkov, ďalších tvorivých pracovníkov a spolupracovníkov STVR a všeobecných zásad etiky zamestnancami STVR a jej externými spolupracovníkmi pri výkone ich činnosti a navrhovať príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť ich dodržiavanie, pretože musia byť vždy potvrdené radou verejnoprávneho vysielateľa v prípade, ak sa požiadavka podľa čl. 5 ods. 2 EMFA aj vo svetle odôvodnenia v bode 31 EMFA nevzťahuje na členov etickej komisie?
• IV. Aké konkrétne záruky pre zabezpečenie „redakčnej nezávislosti“ tvorivých zamestnancov verejnoprávneho média voči jeho správnym orgánom alebo tretím osobám podľa čl. 4 ods. 2, 5, ods. 1 a 6, ods. 3 EMFA by mal obsahovať vnútroštátny zákon? Je možné dozor nezávislého regulátora nad verejnoprávnym médiom podľa čl. 5 ods. 4 EMFA a podľa všeobecných ustanovení mediálneho práva, najmä zákona č. 264/2022 Z. z. o mediálnych službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o mediálnych službách) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o mediálnych službách“) považovať pre zabezpečenie dodržiavania takýchto záruk za dostatočný alebo je pre efektívne uplatňovanie čl. 4 ods. 2, 5, ods. 1 a 6, ods. 3 EMFA nevyhnutné, aby pre prípadné porušenie týchto ustanovení bolo možné sankcionovať každého porušovateľa vrátane najvyššieho riadiaceho pracovníka a členov rady verejnoprávneho média alebo akéhokoľvek iného porušovateľa?
• V. Môže byť vo vzťahu k predpokladanému výsledku stanovenému čl. 5 EMFA rozhodnutie zákonodarcu, ktorý zákonom vyhláseným a účinným ešte pred účinnosťou (uplatnením) EMFA nahradil pôvodné verejnoprávne médium novým verejnoprávnym médiom, považované za porušenie povinnosti lojálnej spolupráce podľa čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii? Ak áno, za akých podmienok?

2. Konanie na účely predloženia prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru Európskej únie prerušuje.