LEGISLATÍVA: Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vo veci tzv. „balíčka pomoci“

Ústavný súd 13. decembra 2022 nálezom č. k. PL. ÚS 13/2022 rozhodol, že ustanovenia čl. I, čl. II bodov 1, 2, 3 a § 52zzo v bode 9, čl. III bodov 1, 3, 6, 7 a 8, čl. IV, čl. V, čl. VI bodu 1, čl. VIII, čl. IX a čl. X zákona č. 232/2022 Z. z. o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov nie sú v súlade s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 55a ústavy a s čl. 1 ústavného zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti (ďalej len „ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti“). Vo zvyšnej časti návrhu navrhovateľky (prezidentky Slovenskej republiky) nevyhovel.

Návrh na vyslovenie nesúladu právneho predpisu

Navrhovateľka pred ústavným súdom argumentovala proti napadnutej právnej úprave v podstate v troch rovinách, a to (1) nezákonnosťou a neústavnosťou skráteného legislatívneho konania, (2) nerešpektovaním požiadavky udržateľnosti hospodárenia v tomto skrátenom legislatívnom konaní a (3) diskrimináciou marginalizovaných skupín obyvateľov v dôsledku zamýšľaného krátenia prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa.

Posúdenie Ústavného súdu SR

Ústavný súd v náleze odkázal na svoju judikatúru k požiadavkám na ústavnosť skráteného legislatívneho konania a s ohľadom na tieto východiská preskúmal napadnutú právnu úpravu.

Ústavný súd zistil, že podmienky na skrátené legislatívne konanie neboli v tejto veci splnené. V konkrétnosti poukázal na komplexnosť napadnutej právnej úpravy, množstvo finančných prostriedkov, ktoré majú byť na plánované zmeny vynaložené, systémovú povahu zmien financovania rodín s deťmi, ktorá nepredstavuje jednorazovú a adresnú pomoc v reakcii na mimoriadnu udalosť či okolnosť, ako aj na úpravu účinnosti napadnutej právnej úpravy, ktorá bola medzičasom posunutá ešte viac do budúcnosti. V nadväznosti na uvedené dospel k záveru, že v dôsledku nerešpektovania podmienok na skrátené legislatívne konanie došlo k porušeniu § 89 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Predmetnú nezákonnosť však s ohľadom na judikatúru ústavného súdu nemožno bez ďalšieho považovať aj za porušenie čl. 1 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy.

Pokiaľ išlo o námietku porušenia aj čl. 31 ústavy, teda ochranu slobodnej súťaže politických síl v demokratickej spoločnosti, ústavný súd po preskúmaní legislatívneho procesu dospel k záveru, že diskusia poslancov národnej rady nebola obmedzená spôsobom, ktorý by predstavoval neprípustný zásah do označeného článku ústavy. Opozičný, resp. menšinoví poslanci mali možnosť zaujať stanovisko k napadnutej právnej úprave a svoje stanovisko prezentovať aj v rámci skráteného legislatívneho konania. Navyše, v tejto veci nebolo preukázané ani to, že by diskusia poslancov bola skrátená či obmedzená spôsobom, ktorý by už na prvý pohľad vylučoval skutočné prerokovanie napadnutej právnej úpravy. V tomto bode ústavný súd poukázal aj na skutočnosť, že po vrátení napadnutej právnej úpravy národnej rade na opätovné prerokovanie sa priestor na diskusiu poslancov znova otvoril.