Odovzdanie vyžiadanej osoby v konaní o európskom zatýkacom rozkaze

Pri vykonávaní európskeho zatýkacieho rozkazu zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze upravuje dva druhy lehôt, a to: – § 24 – „Lehoty na prijatie rozhodnutia“ – ide o lehoty na prijatie rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, a  – § 25 – „Lehoty na realizáciu vydania“ – síce v názve tohto paragrafu je spojenie na realizáciu vydania, myslí sa tým odovzdanie, t. j. ide o lehoty na realizáciu odovzdania vyžiadanej osoby. Lehoty na realizáciu odovzdania vyžiadanej osoby v § 25 priamo nadväzujú na rozhodnutie o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu, ktorého lehoty sú upravené v § 24.

Mohli by sme ich nazvať taktiež lehoty na odovzdanie vyžiadanej osoby po prijatí rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu. V tomto ustanovení ide o zákonné lehoty, ktoré sú určené podľa dní. Na ich plynutie sa uplatňuje § 63 ods. 3 Trestného poriadku č. 300/2005 Z. z., v zmysle ktorého do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.

Lehota na odovzdanie vyžiadanej osoby

Lehota na odovzdanie vyžiadanej osoby začína plynúť okamžite po prijatí konečného rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu. V zákone č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze je veľmi jednoznačne ustanovené, že odovzdanie vyžiadanej osoby orgánom štátu, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz, musí byť zrealizované najneskôr do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu.

Na jednej strane členské štáty EÚ musia prejaviť maximálne úsilie o čo najrýchlejšie odovzdanie osoby, a to už v prvých dňoch po právoplatnosti rozhodnutia o odovzdaní osoby, a nespoliehať sa na jej odovzdanie v posledný deň tejto lehoty. Na druhej strane v tomto kontexte SR aktívne nemôže ovplyvňovať orgány štátu, do ktorého vyžiadaná osoba má byť odovzdaná, a to pri zabezpečovaní ich eskorty – napríklad pri zabezpečovaní leteniek, prípadne povolenia prevozu. Samotné odovzdanie vyžiadanej osoby sa vždy dohaduje prostredníctvom Národnej ústredne SIRENE, resp. INTERPOL. K odovzdaniu vyžiadanej osoby dochádza medzi policajnými zložkami dvoch štátov, t. j. SR a štátu, ktorý vydal európsky zatýkací rozkaz. Zákon č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze upravuje taktiež výnimky z uvedeného, teda okolnosti, ktoré ak nastanú, zapríčinia, že odovzdanie vyžiadanej osoby sa nemusí zrealizovať najneskôr do 10 dní od právoplatnosti rozhodnutia o vykonaní európskeho zatýkacieho rozkazu.

Ak odovzdaniu vyžiadanej osoby v lehote 10 dní bránia okolnosti, ktoré sú mimo kontroly ktoréhokoľvek z členských štátov, orgány spolupracujúcich štátov sa musia neodkladne navzájom skontaktovať a dohodnúť na novom termíne odovzdania. V takomto prípade odovzdanie musí byť uskutočnené v lehote 10 dní od nového dátumu, ktorý bol takto dohodnutý. Súdny dvor EÚ vo svojom rozsudku vo veci C-640/15 Vilkas dospel k záveru, že orgán, ktorý vykonáva európsky zatýkací rozkaz, sa môže s orgánom, ktorý ho vydal, dohodnúť na novom dátume odovzdania, dokonca aj keď predchádzajúce dva pokusy o odovzdanie neboli úspešné z dôvodu odporu, ktorý kládla vyžiadaná osoba, pokiaľ tento odpor nemohli orgány predvídať a dôsledkom odporu pri odovzdaní sa nebolo možné vyhnúť napriek vynaloženiu všetkej riadnej starostlivosti týmito orgánmi, čo má zistiť vnútroštátny súd. Tieto orgány sú naďalej povinné dohodnúť sa na novom dátume odovzdania