Okamžité skončenie pracovného pomeru v rozhodnutiach súdov

Problematiku skončenia pracovného pomeru upravuje § 59 a nasl. Zákonníka práce. Tento zákon kogentným spôsobom upravuje spôsoby skončenia pracovného pomeru, čo v preklade znamená, že inak ako zákonnými spôsobmi nemožno platne skončiť pracovný pomer. Okamžité skončenie predstavuje jeden zo spôsobov skončenia pracovného pomeru. V nasledujúcom článku Vám prinášame prehľad rozhodovacej praxe slovenských a českých súdov v oblasti problematiky okamžitého skončenia pracovného pomeru.

R 91/1967 Okamžité skončenie pracovného pomeru je neplatné, ak sa stalo po uplynutí jedného mesiaca (teraz dvoch mesiacov) odo dňa, keď zamestnávateľ zistil dôvod na okamžité skončenie. Lehota uvedená v § 68 ods. 2 Zákonníka práce nie je poriadková, ale prekluzívna, čo znamená, že ak zamestnávateľ zmešká túto lehotu, je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Táto lehota je taká krátka preto, aby zamestnávateľ neotáľal a nespoliehal sa na to, až kým dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zistí orgán, napriek tomu, že ľahko tak môže urobiť sám.

V 2/1976 Jednomesačná lehota (teraz dvojmesačná) ustanovená v § 68 ods. 4 Zákonníka práce má charakter subjektívnej lehoty a začína plynúť okamihom, keď zamestnávateľ zistil dôvod na okamžité zrušenie pracovného pomeru, t. j. keď tento dôvod zistí ktorýkoľvek z nadriadených zamestnancov. Začiatok plynutia tejto doby je teda daný okamihom vedomosti o dôležitom dôvode, teda zistenia tohto dôvodu. Nestačí iba jednoduché podozrenie zo skutkov zakladajúcich dôvod na okamžité skončenie alebo získanie nespoľahlivej správy, ale musí ísť o zistenie, ako to výslovne uvádza § 68, teda o istotu v bežnom zmysle slova.

Jednoročná lehota uvedená v § 68 ods. 4 Zákonníka práce má objektívny charakter a je konečná; subjektívnou lehotou ju nie je možné predĺžiť. Začína plynúť pri dôvode podľa § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce odo dňa, keď sa trestný rozsudok stal právoplatným; pri dôvode podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce odo dňa, keď sa dovŕšilo porušenie pracovnej disciplíny tak, že nadobudlo intenzitu uvedenú v citovanom ustanovení, resp. keď síce nastalo ojedinelé porušenie pracovnej disciplíny, ale také závažné, že z okruhu závažných porušení svojou intenzitou zreteľne vystupuje tak, že ponechanie zamestnanca u zamestnávateľa do uplynutia výpovednej doby nie je možné z dôvodu udržania pracovnej disciplíny u zamestnávateľa.

Ak ide o zavinenú absenciu, lehota jedného mesiaca podľa § 68 ods. 4 Zákonníka práce, v priebehu ktorej zamestnávateľ môže pracovný pomer skončiť okamžite, nezačne plynúť, kým sa zamestnávateľ nedozvie, že išlo o zavinenú absenciu. Ak zamestnanec mal niekoľko krátkodobých absencií, z ktorých ani jedna sama osebe nebola dôvodom na okamžité skončenie pracovného pomeru, ale v súhrne predstavujú zvlášť hrubé porušovanie pracovnej disciplíny, začína lehota plynúť prvým dňom nasledujúcim po poslednej absencii, pokiaľ zamestnávateľ až neskôr zistil, že išlo o zavinené absencie..

V 2/1967: Zmena okamžitého skončenia pracovného pomeru na výpoveď nie je v zásade možná. Ak však zamestnávateľ skončil okamžite pracovný pomer so zamestnancom podľa ustanovenia § 68 Zákonníka práce, môže od tohto svojho prejavu odstúpiť, ak mu zamestnanec oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Ak zamestnanec nemá záujem, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával, ale uplatňuje len nárok na náhradu mzdy za dobu výpovednej doby, nemôže zamestnávateľ od svojho prejavu smerujúceho k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, odstúpiť. V takom prípade platí, že pracovný pomer sa skončil dohodou dňom, ktorým sa mal skončiť okamžitým skončením.

Ak zamestnanec, ktorého pracovný pomer zamestnávateľ okamžite skončil, oznámi zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní a zamestnávateľ odstúpil od svojho zrušovacieho prejavu, nebráni mu to v tom, aby dal zamestnancovi výpoveď podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Tu však ide o nový prejav vôle smerujúci k skončeniu pracovného pomeru výpoveďou, a preto musia byť splnené všetky hmotnoprávne podmienky ustanovené na platnosť tohto prejavu vôle.

R 17/1977 Pred okamžitým skončením pracovného pomeru so zamestnancom musí mať zamestnávateľ zistený dôvod tohto okamžitého skončenia; nestačí iba podozrenie, že tento dôvod je daný. Zistenie dôvodu potom spravidla nie je možné bez vyjadrenia sa zamestnanca k dôvodu skončenia pracovného pomeru uplatňovaného zamestnávateľom.

Z rozhodnutí súdov SR

Rozhodnutie NS SR, 5 Cdo 81/2010: O neospravedlnenú absenciu zamestnanca ide vtedy, ak zamestnanec v dohodnutom pracovnom čase neplní svoje povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru z dôvodu neprítomnosti na dohodnutom pracovisku a ak jeho neprítomnosť nie je spôsobená jeho preukázanou pracovnou neschopnosťou, čerpaním dovolenky v súlade so Zákonníkom práce, udelením neplateného pracovného voľna alebo zákonnou prekážkou v práci. Neospravedlnená absencia zamestnanca v práci môže byť pre zamestnávateľa dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru pre závažné porušenie pracovnej disciplíny podľa § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Skutočnosti, ktoré sú podstatou tohto dôvodu, nenastávajú obvykle v dôsledku jednorazového, ale opakovaného konania zamestnanca niekedy v kratšej, inokedy v dlhšej dobe.

R 39/98: Alkoholickými nápojmi sú liehoviny, destiláty, víno, pivo a iné nápoje, ktoré obsahujú viac ako 0,75 objemového percenta alkoholu. Používanie alkoholických nápojov na pracovisku alebo počas pracovného času aj v menšom množstve, prípadne nástup do zamestnania pod ich vplyvom, môže byť považované za porušenie pracovnej disciplíny obzvlášť hrubým spôsobom, a teda môže by dôvodom aj na okamžité skončenie pracovného pomeru.

NS SR 2 Cdo 160/99: Konanie zamestnanca spočívajúce v zdržiavaní sa na pracovisku mimo pracovného času bez súhlasu konateľa obchodnej spoločnosti a plnenie pokynov spoločníka tejto spoločnosti, ktorým nebol jej štatutárny orgán a ani poverený oprávnením vydávať pracovné príkazy a pokyny, treba považovať za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny v zmysle § 53 ods. 1 písm. b.) ZP [teraz § 68 ods. 1 písm. b) ZP – pozn. aut.].