Omeškanie dlžníka a povinnosť platiť úroky z omeškania

Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať úroky z omeškania , pokiaľ nie je zo zákona daná povinnosť platiť poplatok z omeškania. Dlžníkovi, ktorý sa ocitne v omeškaním, tak pribúda ďalšia platobná povinnosť popri už existujúcom peňažnom dlhu.

Vzhľadom k tomu, že splatnosť dlhu môže byť u solidárnych dlžníkov rozdielna, u každého z nich môže nastať iný začiatok omeškania. Peňažný záväzkový právny vzťah môže byť chápaný ako hlavný, alebo vedľajší. Hlavným záväzkovým právnym vzťahom je peňažný záväzkový právny vzťah vtedy, ak jeho kauza smeruje priamo k zaplateniu, resp. k získaniu určitej čiastky peňazí. Vedľajším a akcesorickým peňažným záväzkovým právnym vzťahom je záväzkový právny vzťah úrokový, ktorý vzniká iba vtedy, ak medzi účastníkmi existuje peňažný záväzkový právny vzťah hlavný. Úrokovým záväzkovým právnym vzťahom je záväzok (zmluvný nebo zákonný) zaplatiť veriteľovi určitú pomernú časť (najčastejšie určenú percentuálnou sadzbou) hlavného peňažného záväzku.

Dohodnuté (zmluvne) úroky (napr. podľa § 658 ods. alebo § 779) predstavujú odmenu za požičanie peňazí, naproti tomu úroky z omeškania sú sankciou za porušenie povinnosti ‒ nedodržanie dohodnutej doby splatnosti. Zatiaľ čo povinnosť dlžníka zaplatiť veriteľovi dohodnuté úroky vzniká zo záväzku uvedeného priamo v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok omeškania dlžníka so splnením dlhu. Najvýraznejšie tieto odlišnosti demonštruje skutočnosť, že i keď dlžník nie je v omeškaní s plnením dlhu, môže veriteľ požadovať úroky dohodnuté v zmluve, na druhej strane, úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka i u bezodplatnej pôžičky. Obidva úroky môže teda veriteľ žiadať popri sebe a to bez ohľadu na skutočnosť, či ide alebo nejde o občianskoprávny vzťah.

Úroky z omeškania v súkromnom práve sú príslušenstvom pohľadávky a vedľajším akcesorickým peňažným záväzkovým vzťahom. Právny osud hlavnej veci zdieľa aj jeho príslušenstvo. Základnou podmienkou vzniku dlžníkovho omeškania je splatnosť dlhu – hlavného záväzku, istiny. Právo na úroky z omeškania vzniká priamo zo zákona ako dôsledok porušenia právnej povinnosti s riadnym a včasným plnením záväzku. Povinnosť platiť úroky zaniká splnením záväzku. Doba omeškania je časový interval ohraničený vznikom až do zániku tohto práva, ktorý môže byť kvantifikovaný podľa dní, týždňov, rokov alebo inou časovou jednotkou, alebo ich kombináciou.

Omeškanie je objektívny delikt, ide o protiprávny stav, vyvolaný dlžníkom. Je jedným z parametrov, ktorý zásadne ovplyvňuje výšku úrokov z omeškania, pokiaľ omeškanie trvá, trvá i povinnosť platiť úroky z omeškania. Pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania sú rozhodujúce len okolnosti, ktoré nastali v dobe, kedy došlo k omeškaniu so splnením dlhu (hlavného vzťahu). Okolnosť, že dlžník každým ďalším dňom porušuje povinnosť plniť riadne a včas peňažný záväzok z hlavného vzťahu nie je pre povinnosť dlžníka platiť úroky z omeškania významná. Z uvedeného plynie premisa, že povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká jednorazovo a nie jednotlivo (a nanovo) za každý deň omeškania. Účinky trváceho protiprávneho úkonu nastávajú už okamihom jeho uskutočnenia a bez ďalšieho pretrvávajú do budúcna.

Otázka premlčania práva na úroky z omeškania je v súdnej praxi riešená rozdielne, názory na túto otázku sa určitú dobu dotvárali a napriek úsiliu senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý právnu problematiku postupom v súlade s § 48 Civilného sporového poriadku predložil na zjednotenie veľkému senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v súčasnosti sa nedokázali formálne zjednotiť pre odmietnutie sa touto problematikou zaoberať.

Napriek tomu, popri prvotnom názore, podľa ktorého sa úroky z omeškania premlčujú samostatne, nezávisle od istiny a premlčacia doba začína plynúť každým dňom samostatne, (najmä v rozhodnutiach senátov obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu) je v právnej praxi (v rozhodnutiach občianskoprávneho, ako i správneho kolégia najvyššieho súdu), ale už i právnou doktrínou a právnou vedou od roku 2016 zastávaný názor, podľa ktorého sa úroky z omeškania premlčujú spolu s istinou, ku ktorej sa viažu a to ako celok [porovnaj Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník, komentár. 4. a 5. vydanie. Bratislava: C. H. Beck 2016, s. 1284: „...Povinnosť platiť úroky z omeškania so splnením dlhu nevzniká samostatne (nanovo) za každý deň trvania omeškania, ale jednorazovo v deň, v ktorom sa dlžník ocitol v omeškaním so splnením tohto záväzku; týmto dňom začína pri tomto práve plynúť premlčacia doba a jej uplynutím sa právo premlčí ako celok“]. Možnosť takéhoto riešenia zvolila aj judikatúra Najvyššieho súdu Českej republiky, uvedená nižšie.