Dňa 17.07.2022 nadobudne účinnosť zákon č. 111/2022 Z. z. o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o riešení hroziaceho úpadku“), ktorý okrem zavedenia nových preventívnych konaní určených na riešenie hroziaceho úpadku dlžníka, novelizuje aj zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZKR“). Ide o novelizáciu, ktorá bude mať zásadný vplyv na konkurznú prax v Slovenskej republike a ktorá sa okrem iných oblastí dotýka aj jedného zo základných pojmov insolvenčného práva pojmu úpadok.
Na úvod si dovoľujeme poukázať na zmenu pôvodných ustanovení upravujúcich iniciovanie reštrukturalizácie, v zmysle ktorých bolo možné reštrukturalizáciou riešiť nielen úpadok, ale aj stav hroziaceho úpadku, ktorého spôsoby riešenia v podobe verejnej preventívnej reštrukturalizácie alebo neverejnej preventívnej reštrukturalizácie s účinnosťou od 17.07.2022 upravuje Zákon o riešení hroziaceho úpadku. Dlžník bude môcť podať návrh na povolenie reštrukturalizácie podľa tretej časti ZKR len v prípade, ak sa v úpadku nachádza.
Podľa ZKR je dlžník v úpadku v prípade, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Zákon tak pozná dve formy úpadku, ktorými sú (i) predlženie, ktorého vznik závisí od hodnoty majetku dlžníka a výšky jeho záväzkov; a (ii) platobná neschopnosť, ktorej definície obsiahnutej v ZKR sa zásadným spôsobom dotkla novela vykonaná Zákonom o riešení hroziaceho úpadku, a to najmä v rozsahu definície platobnej neschopnosti právnickej osoby, nakoľko vymedzenie platobnej neschopnosti fyzickej osoby ostalo nezmenené.
Právna úprava platobnej neschopnosti obsiahnutá v ZKR účinnom do 17.07.2022 určuje, že právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť tridsať dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi, pričom za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas deväťdesiatich dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti určuje Vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 643/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti a predlženia (ďalej len ako „Vyhláška“), podľa ktorej popri pluralite veriteľov a existencie peňažných záväzkov viac ako tridsať dní po lehote splatnosti určuje ďalšiu podmienku v podobe nedostatku krytia peňažných záväzkov dlžníka viac ako tridsať dní po lehote splatnosti jeho finančným majetkom, pričom Vyhláška obsahuje taxatívny výpočet aktív považovaných za finančný majetok. Na základe uvedeného tak do 17.07.2022 možno za platobne neschopnú označiť takú právnickú osobu, ktorá má viac ako jedného veriteľa, viac ako jeden peňažný záväzok tridsať dní po lehote splatnosti a ktorej peňažné záväzky tridsať dní po lehote splatnosti nie sú kryté jej finančným majetok podľa Vyhlášky.
S účinnosťou od 17.07.2022 sa pôvodná definícia platobnej neschopnosti mení vo viacerých ohľadoch. Prvou zmenou je predĺženie doby, počas ktorého nemá byť právnická osoba schopná plniť svoje peňažné záväzky po lehote ich splatnosti z pôvodného obdobia tridsiatich dní na deväťdesiat dní. Ďalšou, podstatne zásadnejšou zmenou je zavedenie negatívneho vymedzenia platobnej neschopnosti právnickej osoby závisiacej od dôvodného predpokladu pokračovania v správe majetku alebo zachovania prevádzky podniku a takzvanej medzery krytia, vyjadrujúcej rozdiel medzi výškou splatných peňažných záväzkov a výškou peňažného majetku[1], ktorý nesmie byť menší ako desatina (10%) výšky všetkých splatných peňažných záväzkov právnickej osoby alebo v dobe nie dlhšej ako šesťdesiat dní medzera krytia pod takúto hranicu neklesne. Inými slovami zohľadňované splatné záväzky právnickej osoby musia byť kryté peňažným majetkom takejto právnickej osoby aspoň v rozsahu deväťdesiatich percent. Medzeru krytia tak možno považovať za nový ekonomický prvok slúžiaci na účely posudzovania platobnej schopnosti právnickej osoby, na základe ktorého možno vyhodnotiť či na strane právnickej osoby pretrváva stav platobnej neschopnosti dlhodobo alebo má nemožnosť právnickej osoby plniť jej peňažné záväzky voči viac ako jednému veriteľovi len dočasný charakter, bola vyvolaná nepredpokladanou skutočnosťou a pri zachovaní odbornej starostlivosti možno dôvodne predpokladať jej prekonanie v relatívne krátkom čase. V spojitosti so zmenou definície platobnej neschopnosti právnickej osoby je úzko spojené aj zrušenie Vyhlášky a prijatie novej Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe určenia platobnej neschopnosti, medzere krytia a hroziacej platobnej neschopnosti (ďalej len ako „Vyhláška o spôsobe určenia platobnej neschopnosti“), ktorá je v čase písania tohto článku v štádiu vyhodnocovania medzirezortného pripomienkového konania a podľa ktorej návrhu sa na účely určenia medzery krytia neprihliada na sumu splatných peňažných záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti alebo by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, ak veriteľ písomne súhlasil s ich dočasným neplnením a tiež na sumu splatných peňažných záväzkov, o ktorých dlžník vedie s veriteľom vzájomné rokovanie o zmene splatnosti alebo o ich zmene a veriteľ svoj záujem viesť rokovanie o týchto záväzkoch v čase rokovania písomne potvrdí.
