Porovnanie dohody o pracovnej činnosti a dohody o vykonaní práce podľa Zákonníka práce

Zamestnávateľ môže na plnenie svojich úloh alebo zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvárať s fyzickými osobami dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Uzatvorenie dohody je vhodné najmä pri prácach malého rozsahu, alternatívne pri príležitostných či krátkodobých činnostiach. Dohodami by mal zamestnávateľ pokryť svoje potreby, ktoré majú krátkodobý charakter, sú ojedinelé a sú vymedzené výsledkom práce alebo ide o príležitostné činnosti vymedzené druhom práce. Pri ich uzatváraní je potrebné dôsledne skúmať, aké znaky vykazuje pracovná činnosť, ktorú má zamestnanec pre zamestnávateľa vykonávať. Jednotlivé typy dohôd, ako ich uvádza Zákonník práce, nemožno pritom medzi sebou svojvoľne zamieňať. V prípade, ak má ísť o prácu vymedzenú výsledkom, bude na mieste uzatvorenie dohody o vykonaní práce. Ak je predmet pracovnej činnosti charakterizovaný (vymedzený) druhom práce a ide o príležitostnú činnosť, je potrebné uzatvorenie dohody o pracovnej činnosti.

Základným rozdielom medzi dohodou o vykonaní práce a dohodou o pracovnej činnosti je, že dohoda o vykonaní práce je vymedzená výsledkom práce, t.j. jedná sa o pracovnú úlohu s konkrétnym výsledkom, ktorá musí byť vykonaná v dohodnutej dobe (maximálne v rozsahu 350 hodín v kalendárnom roku) a za dohodnutú odmenu. Pod pojmom „výsledok práce“ treba rozumieť záverečný produkt pracovnej aktivity fyzickej osoby, ktorý je kvalitatívne alebo kvantitatívne identifikovateľný (napr. vypracovanie projektu, spísanie podania, zhotovenie istého počtu produktov istej kvality a pod.). Pre pracovnoprávny vzťah založený dohodou o vykonaní práce je charakteristické, že pracovný záväzok má formu pracovnej úlohy, ktorá má byť vymedzená individuálne a nie druhovo. 

Druhým predpokladom pre platné uzavretie dohody o vykonaní práce je dohodnutá odmena za jej vykonanie, a to po splnení pracovnej úlohy. To znamená, že zamestnancovi patrí odmena, ktorá je splatná okamihom dokončenia a odovzdania práce. Ak pracovná úloha nie je vykonaná v dohodnutej dobe, môže zamestnávateľ od dohody odstúpiť. Zamestnancovi právo na odstúpenie od dohody patrí, ak nemôže vykonať dohodnutú pracovnú úlohu z dôvodu, že mu na to zamestnávateľ nevytvoril dohodnuté pracovné podmienky.

Zákonom predpísané náležitosti dohody uvedené v § 226 ods. 1 až 4 tvoria jej imanentnú súčasť, to znamená, že v prípade formálne síce písomne existujúcej formy „dohody“, prípadne aj nesúcej názov „dohoda o vykonaní práce“, ktorá však neobsahuje všetky uvedené podstatné náležitosti (essentialia negotii), by takúto listinu nebolo možné kvalifikovať ako dohodu o vykonaní práce. 

Naopak dohoda o pracovnej činnosti je vymedzená druhom práce a táto práca môže byť vykonávaná v rozsahu najviac 10 hodín týždenne, s výnimkou dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Samotné rozvrhnutie 10 hodín na jednotlivé dni v rámci jedného týždňa však závisí od dohody zamestnanca a zamestnávateľa, resp. od povahy práce alebo od podmienok prevádzky. Zamestnanec môže uzatvoriť dohody o pracovnej činnosti s viacerými zamestnávateľmi, avšak s tým, že limit 10 hodín týždenne musí byť dodržaný jednotlivo u každého z nich.