REKODIFIKÁCIA OZ: Navrhovaná právna úprava opatrovníctva

Ďalšou oblasťou, ktorou sa zaoberá návrh rekodifikovaného Občianskeho zákonníka, je opatrovníctvo. Aktuálna právna úprava umožňuje ustanoviť opatrovníka iba pre fyzickú osobu. Nový civilný kódex ponúka súdu možnosť ustanoviť opatrovníka aj právnickej osobe v prípade, ak si to bude vyžadovať ochrana jej záujmov alebo z iného vážneho dôvodu. Snahou zákonodarcu je predísť situáciám „kedy neexistuje osoba oprávnená konať za právnickú osobu, jej pobyt nie je známy, tiež ak je sporné, kto je oprávnený za právnickú osobu konať.[1]“

V texte zákona sa osoba, ktorej bol ustanovený zákonný zástupca, označuje termínom opatrovanec.

V ustanovení § 182 návrhu Občianskeho zákonníka sa navrhuje demonštratívnym spôsobom upraviť nasledovné dôvody pre ustanovenie opatrovníka fyzickej osobe:

• ak si to vyžaduje ochrana záujmov toho, kto je neznámy,
• ak si to vyžaduje ochrana záujmov toho, koho pobyt nie je známy, ak túto ochranu nemôže zabezpečiť iný zástupca,
• ak si dotknutá fyzická osoba nemôže alebo nechce určiť zástupcu sama,
• ak z prechodných príčin nemôže zákonný zástupca dotknutej fyzickej osoby spravovať jej záležitosti, ktorých odklad by vážne ohrozil jej záujmy,
• ak fyzickú osobu zastupujú viacerí zástupcovia a ich úkony si odporujú, alebo
• ak je tu iný opodstatnený dôvod, pre ktorý je nevyhnutné ustanoviť fyzickej osobe opatrovníka na ochranu jej záujmov.

Pri výbere opatrovníka bude súd primárne prihliadať na záujem opatrovanca, t. z. bude musieť zistiť jeho názor, a ak sa to nebude priečiť samotnému účelu, súd bude povinný z tohto názoru vychádzať. Pokiaľ z nejakých príčin nebude možné zistiť názor opatrovanca na navrhovaného opatrovníka (napr. vzhľadom na jeho zdravotný stav), súd bude musieť túto osobu vzhliadnuť. Pod vzhliadnutím je možné rozumieť, že súdny orgán preverí, či navrhovaný opatrovník je vhodnou osobou na zastupovanie opatrovanca, a to najmä s ohľadom na jeho vzťah k opatrovancovi, jeho bezúhonnosť, zodpovednosť, spôsobilosť na vykonávanie jednotlivých úkonov a pod.

Súd bude ustanovovať opatrovníka iba na nevyhnutný čas, pričom bude limitovaný maximálnou zákonnou dobou v trvaní dvoch alebo troch rokov. Po uplynutí doby, na ktorú bol opatrovník ustanovený rozhodnutím súdu, bude potrebné prehodnotiť ďalšiu potrebu opatrovníctva. Pokiaľ by dôvody pre ustanovenie opatrovníka trvali aj po uplynutí danej doby, v zmysle navrhovaného znenia civilného kódexu sa má zaviesť fikcia, že opatrovníctvo bude naďalej trvať. Ustanovenie upravujúce časové obmedzenie opatrovníctva (§ 186 návrhu Občianskeho zákonníka) si žiada precizovanie, nakoľko nie je zrejmý ďalší postup pri posudzovaní, či dôvody na opatrovníctvo pretrvávajú.

Za opatrovníka bude súd ustanovovať v prvom rade osobu, ktorú určil alebo určí opatrovanec. Ak takáto osoba nie je určená alebo ak určená osoba nespĺňa predpoklady na výkon opatrovníctva, súd má v ďalšom kroku možnosť ustanoviť za opatrovníka blízku osobu opatrovanca alebo osobu z jeho rodinného či obdobného prostredia, samozrejme za predpokladu, že táto osoba bude konať v záujme opatrovanca. V prípade neexistencie takejto vhodnej osoby súd ustanoví tzv. verejného opatrovníka. Verejným opatrovníkom môže byť obec, komisár pre osoby so zdravotným postihnutím alebo „iný právno-ochranný subjekt (Liga za duševné zdravie, Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, verejný ochranca práva pod.)[2]“