Civilný sporový poriadok ponúka súdu možnosť požadovať od zamestnávateľa súčinnosť pri niektorých procesných úkonoch. Nasledujúci príspevok približuje aktuálnu právnu reguláciu dožadovania sa súdu „pomoci“ zo strany zamestnávateľa.
Súd môže počas civilného konania požadovať súčinnosť zo strany zamestnávateľa. Výslovne je táto možnosť upravená iba v ustanovení § 319 Civilného sporového poriadku pri individuálnych pracovnoprávnych sporoch, v zmysle ktorého súd obstaráva alebo zabezpečuje dôkazy aj bez návrhu a na tento účel má zamestnávateľ povinnosť poskytnúť mu súčinnosť, ak to možno od neho spravodlivo žiadať. Zákon bližšie nerozvíja v čom, resp. v akom rozsahu spočíva táto obligatórna spolupráca zamestnávateľa so súdom. Aktívne uplatňovanie vyšetrovacej zásady zo strany súdneho orgánu nie je automatické a súd by ho mal využiť iba v prípade, ak na základe vykonaného dokazovania nedospeje k záveru, že sú v prejednávanej veci splnené všetky podmienky pre vydanie spravodlivého rozhodnutia. Pôjde o situácie, kedy zamestnanec nedisponuje informáciami či dôkazmi, ktoré však môže, resp. na základe výzvy súdu musí poskytnúť zamestnávateľ na účely objektívneho a spravodlivého objasnenia prípadu potrebného pre náležité zistenie skutkového stavu. V týchto prípadoch vystupuje zamestnávateľ ako sporová strana, a vyžiadaním si súčinnosti z jeho strany zákon zabezpečuje ochranu zamestnanca ako slabšej strany.
Civilný sporový poriadok upravuje aj ďalšie právne inštitúty ako je edičná povinnosť (§ 189 Civilného sporového poriadku) alebo informačná povinnosť (§ 190 Civilného sporového poriadku), v rámci ktorých môže súd uložiť tretej osobe, a teda aj zamestnávateľovi, aby v dokazovaní prispela k objasneniu skutkového stavu, či už vydaním požadovanej veci alebo písomným oznámením skutočností, ktoré majú význam pre konanie a rozhodnutie súdu. Nesplnenie týchto povinností môže súd sankcionovať poriadkovou pokutou až do výšky 500,- EUR. Súdom oslovený subjekt môže odmietnuť poskytnutie požadovaných informácií iba v prípade, ak je viazaný povinnosťou zachovávať mlčanlivosť o údajoch chránených zákonom, alebo inou zákonom ustanovenou alebo štátom uznanou povinnosťou mlčanlivosti.
Súd sa môže na zamestnávateľa obrátiť aj v súvislosti s doručovaním súdnych zásielok. Nie je nič výnimočné, že doručovanie listín zo súdu je spojené s komplikáciami. Civilný sporový poriadok v siedmej hlave v druhom diele upravuje postup pri doručovaní súdnych zásielok, ktorý „vychádza až na stanovené výnimky z prísnej fikcie doručenia, aby obštrukcia pri preberaní zásielok stranou alebo iným subjektom zúčastneným na konaní nemohla byť prekážkou pre plynulé prejednanie a rozhodnutie veci.“ (LÖWY, Alexandra. § 105 [Doručovanie súdom]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 423, marg. č. 1.).
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Chcete získať prístup ku všetkým článkom? Rozhodnite sa pre predplatné PREMIUM
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa
