Hoci inštitút súhlasu poškodeného s trestným stíhaním pozná náš právny poriadok už vyše tridsať rokov, nie je možné si nevšimnúť, že v sebe nesie prvky v súčasnosti nesmierne aktuálnej koncepcie restoratívnej justície, teda konceptu, ktorý sa do nášho právneho poriadku začal výraznejšie presadzovať až približne o pätnásť rokov neskôr v rámci rekodifikácie trestných kódexov.
Vo všeobecnosti platí, že orgány činné v trestnom konaní konajú z úradnej povinnosti, teda ex offo v súlade so zásadou oficiality uvedenej v § 2 ods. 6 TP. Ak sú splnené všetky zákonné podmienky, vyplýva OČTK povinnosť uskutočniť procesné úkony odhliadnuc od výslovných žiadostí strán, resp. iných účastníkov konania. V tejto súvislosti je dôležité poukázať aj na zásadu legality ustanovenú v § 2 ods. 5 TP, ktorá spočíva v povinnosti prokurátora stíhať všetky trestné činy, o ktorých má vedomosť. Prokurátor nestíha len tie trestné činy, pri ktorých nie sú splnené zákonné podmienky na začatie trestného stíhania, a to z dôvodu vyňatia osoby z pôsobnosti orgánov činných v trestnom konaní a súdu, neprípustnosti trestného stíhania, neudelenia súhlasu na trestné stíhanie poškodeným v prípadoch, kde je takýto súhlas potrebný podľa § 211 TP.
Ustanovenie § 211 TP teda prelomuje dané zásady v zmysle, aby sa trestné stíhanie neviedlo. Ide o tzv. inštitút súhlasu poškodeného. Prvýkrát bol inštitút súhlasu poškodeného zavedený do nášho právneho poriadku zákonom č. 178/1990 Sb., ktorým sa zmenil a doplnil trestní řád o ustanovenie § 163a. Do účinnosti tejto novely sa stíhali trestné činy z úradnej povinnosti bez aplikácie súhlasu poškodeného. Dôvodom novelizácie bola dôslednejšia ochrana poškodených, ktoré by v rámci postihu páchateľa, napr. manžela, mohli utrpieť emocionálnu ujmu alebo ekonomickú, či sociálnu stratu. Dôraz bol kladený na rodinný život a vzťahy v nich určených, ktorý stojí nadradene nad záujmami štátu viesť trestné stíhanie proti páchateľovi v exaktne vymedzených trestných činoch.
Ustanovenie § 211 TP explicitne deklaruje vymedzenie osobitného práva poškodeného, ktoré výrazným spôsobom môže ovplyvniť ďalší priebeh trestného konania. Jeho zákonným využitím môže byť celé trestné konanie skončené už v štádiu postupu pred začatím trestného stíhania . Ide o tzv. dispozičné právo poškodeného spočívajúce v súhlase s trestným stíhaním páchateľa, ktoré sa zaraďuje medzi osobitné práva poškodeného v zmysle, že poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním (§ 46 ods. 1).
Z dôvodu ochrany pred zneužitím tohto inštitútu, napríklad pri násilných trestných činoch, bol súhlas poškodeného obmedzený tak, že v ustanovení § 211 TP sú taxatívne vymenované trestné činy, pri ktorých sa vyžaduje súhlas poškodeného na trestné stíhanie. V základnej skutkovej podstate ide vo všetkých prípadoch o prečiny, pričom u nich prevažuje negatívny súkromný záujem, čo znamená, že ochrana rodinných a blízkych vzťahov prevyšuje záujem spoločnosti o potrestanie páchateľa. Ide o prvok restoratívnej justície, lebo v dôsledku neudelenia súhlasu poškodeného možno hovoriť o alternatívnom spôsobe riešenia trestného konania, pretože v dôsledku neprípustnosti trestného stíhania je potrebné rozhodnúť o odložení veci , resp. zastavení veci.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Chcete získať prístup ku všetkým článkom? Rozhodnite sa pre predplatné PREMIUM
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa
