V súvislosti s rozvojom vedy a techniky je ľudstvo postavené pred čoraz väčšie etické dilemy. Jednou z nich je nepochybne možnosť klonovania ľudskej bytosti. Článok pojednáva o niektorých, najmä trestnoprávnych aspektoch tejto problematiky.
Medzinárodné organizácie (UNESCO, Rada Európy) výslovne zakázali klonovanie ľudských bytostí. V medzinárodných dokumentoch, najmä Dohovore o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny, Dohovore o ľudských právach a biomedicíne (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 40/2000), ako aj Dodatkovom protokole k Dohovoru o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny o zákaze klonovania ľudských bytostí (Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 143/2001) je upravený zákaz klonovania ľudských bytostí a súčasne sú upravené podmienky, kedy je zákrok do ľudského genómu možný.
Zákrok do ľudského genómu, teda zákrok ktorého cieľom je modifikácia ľudského genómu, sa môže vykonať len na preventívne, diagnostické alebo terapeutické účely a len do tej miery, aby sa neporušila zárodočná bunková línia (článok 13 Dohovoru). Pokiaľ ide o zákaz klonovania ľudskej bytosti, ten je výslovne upravený v článku 1 Dodatkového protokolu, v zmysle ktorého sú akékoľvek zásahy, ktorých cieľom je vytvorenie ľudskej bytosti, ktorá by bola geneticky totožná s inou ľudskou bytosťou či už žijúcou, alebo mŕtvou, zakázané. Pod pojmom „geneticky totožná“ ľudská bytosť s inou ľudskou bytosťou sa rozumie taká ľudská bytosť, ktorá má taký istý súbor jadrových génov ako iná ľudská bytosť. Medzinárodné záväzky Slovenskej republiky vyplývajúce z prijatého citovaného Dohovoru a Dodatkového protokolu sa odzrkadlili aj v národnej právnej úprave.
Klonovanie ľudskej bytosti je v slovenskom právnom poriadku zakázané. Trestný zákon (zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ďalej len „Trestný zákon“) zakazuje pod hrozbou trestnej sankcie klonovanie ľudskej bytosti. Skutková podstata trestného činu Neoprávnený experiment na človeku a klonovanie ľudskej bytosti podľa § 161 ods. 2 Trestného zákona postihuje páchateľa, ak vykoná akýkoľvek zásah s cieľom vytvoriť ľudskú bytosť v ktoromkoľvek štádiu jej vývoja geneticky identickú s inou ľudskou bytosťou, či živou alebo mŕtvou.
Z takto vyjadrenej objektívnej stránky predmetného trestného činu, i s prihliadnutím na etymologický význam slova „identický“, vyplýva, že trestné je výhradne vytvorenie geneticky úplne zhodnej, identickej, rovnakej ľudskej bytosti s inou živou či mŕtvou ľudskou bytosťou. Ak by zásah spočíval v zmene jedného alebo niekoľkých génov, v dôsledku čoho by došlo k vytvoreniu ľudskej bytosti veľmi podobnej jej genetickému predchodcovi, nešlo by o trestný čin. Zákonodarca predmetným ustanovením primárne poskytuje ochranu práva každého jednotlivca na prirodzenú jedinečnosť, ďalej vyjadruje záujem spoločnosti na prirodzenom genetickom vývoji ľudského druhu bez umelých zásahov, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie jednotlivca či dokonca zdravý vývoj ľudskej populácie. Ivor zhodne uvádza, že objektom tohto trestného činu je ochrana človeka pred genetickými manipuláciami s jeho genofondom, s cieľom zabezpečiť prirodzený genetický vývoj ľudského druhu bez umelých zásahov.[1]
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Chcete získať prístup ku všetkým článkom? Rozhodnite sa pre predplatné PREMIUM
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa
