Ústavný súd Slovenskej republiky zjednotil svoju rozhodovaciu prax v prospech ochrany práv spotrebiteľov

Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. PLz. ÚS 1/2022 vo veci zjednotenia právneho názoru vysloveného I. senátom ústavného súdu v uznesení č. k. I. ÚS 166/2021 z 20. apríla 2021 a odlišného právneho názoru, ku ktorému dospel III. senát ústavného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 324/2021, rozhodol v prospech vyššej ochran práv spotrebiteľov.

Predmet konaní pred Ústavným súdom SR

Ústavný súd sa v konaniach vedených pod sp. zn. I. ÚS 166/2021 a sp. zn. III. ÚS 324/2021 zaoberal ústavnými sťažnosťami sťažovateľov, ktorými sú fyzické osoby vystupujúce v exekučných konaniach prebiehajúcich na okresnom súde v pozícii povinných. Exekučnými titulmi sú platobné rozkazy vydané vyšším súdnym úradníkom, ktorými boli sťažovatelia zaviazaní na plnenie na podklade spotrebiteľských zmlúv, ktoré podľa sťažovateľov trpia vadami. Sťažovatelia možnosť podania odporu proti platobným rozkazom nevyužili. Následne už v rámci exekučného konania sťažovatelia podali návrh na zastavenie exekúcie, argumentujúc, že platobné rozkazy nie sú spôsobilými exekučnými titulmi, keď tieto boli vydané vyšším súdnym úradníkom, nie sudcom, pričom vyšší súdny úradník rezignoval na povinnosť skúmania neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve a jej iných vád. Všeobecný súd vo veciach sťažovateľov nevidel dôvod na zastavenie exekúcie, keď dospel k záveru, že vyšší súdny úradník má právomoc vydať platobný rozkaz, exekučný súd nemá oprávnenie skúmať vecnú správnosť exekučného titulu a okolnosti uvádzané v návrhu na zastavenie exekúcie mohli sťažovatelia predniesť v odpore proti platobnému rozkazu, avšak toto svoje oprávnenie nevyužili, odpor nepodali.