Verejný prísľub

V uvedenom článku je charakterizovaný inštitút verejného prísľubu s poukazom na prípady jeho využívania v praxi.

Posledné ustanovenia záväzkovej časti Občianskeho zákonníka upravujú inštitút verejného prísľubu, ktorý sa v praxi často nevyskytuje, avšak predstavuje zaujímavé možnosti využitia.

Z pohľadu právnej teórie je verejný prísľub jednostranným neadresovaným právnym úkonom. Sľubujúci sa vo svojom verejnom vyhlásení zaväzuje, že zaplatí odmenu alebo poskytne iné plnenie jednej osobe alebo bližšie nešpecifikovanému počtu osôb, ak táto osoba, resp. osoby splnia vopred určené podmienky. Vyhlásenie nesmeruje voči konkrétnemu subjektu, ale voči vopred neurčenému okruhu osôb, pričom v čase vyhlásenia ešte nie je ani zrejmé, či niekto splní podmienky určené v prísľube.

Verejný prísľub musí spĺňať zákonné štandardy právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka. Zákon nedefinuje akú formu má mať tento úkon, avšak vyžaduje sa, aby bol vykonaný verejne, napríklad oznámením v médiách, zverejnením na webovej stránke, prípadne na iných verejne dostupných miestach. Ďalšou povinnou náležitosťou verejného prísľubu je vyhlásenie o odmene, pričom odmena musí byť konkretizovaná. Môže predstavovať finančnú odmenu, zľavu z kúpnej ceny, vstup na kultúrne podujatie, poskytnutie poistného plnenia, či iný prospech majetkovej hodnoty.

Podmienky verejného prísľubu

Verejný prísľub obligatórne obsahuje podmienky, ktoré musia byť splnené, aby vznikol záväzkovoprávny vzťah a teda aj nárok na sľúbenú odmenu. Vymedzenie podmienok verejného prísľubu je výlučne na rozhodnutí a zodpovednosti sľubujúceho. Rovnako sľubujúci určuje, kto môže dostať benefit ponúkaný v prísľube. Či to bude iba jedna osoba, alebo každý kto splní stanovené podmienky, prípadne inak vybraná skupina osôb. Ak prísľub neobsahuje takéto upresnenie, aplikuje sa zákonná úprava práva prednosti, t.z. že odmenu dostane ten, kto podmienky splní najskôr. Pri preukazovaní práva prednosti je rozhodujúce podať dôkaz o tom, kto skutočne ako prvý splnil podmienky určené vo verejnom prísľube, a nie to, kto ako prvý informoval sľubujúceho, resp. kto si ako prvý u neho uplatnil nárok. Ak z obsahu podmienok verejného prísľubu vyplýva, že odmenu má dostať iba jedna osoba, avšak podmienky splní súčasne niekoľko osôb naraz, a samotný verejný prísľub neurčuje inak, odmena sa rozdelí medzi tieto osoby rovnakým dielom. V prípade, že plnenie je deliteľné, každá oprávnená osoba dostane rovnaký diel. Ak by išlo o nedeliteľné plnenie, zúčastnené oprávnené osoby nadobudnú odmenu do podielového spoluvlastníctva.

Dokonca aj osoba, ktorá spočiatku nemá vedomosť o verejnom prísľube a nesnaží sa cieľavedome o získanie odmeny, a zároveň nevedomky splní podmienky verejného prísľubu, je oprávnená požadovať plnenie. Tento právny názor uviedol Najvyšší súd SR vo svojom Uznesení sp. zn. 7Cdo/126/2020 zo dňa 30.06.2022, keď poznamenal, že „Pre vznik nároku na plnenie z verejného prísľubu v zmysle § 850 OZ nie je rozhodné, či osoba, splnila podmienky verejného prísľubu vedome a či si v čase splnenia podmienok uvedomovala, že jej vznikol nárok na plnenie z verejného prísľubu. Splnenie podmienok verejného prísľubu má objektívny charakter a musí nastať po vyhlásení verejného prísľubu.“

Určité a zrozumiteľné zadefinovanie podmienok je kľúčové pre posúdenie vzniku nároku z verejného prísľubu ako aj pre určenie osoby, ktorá má získať sľúbenú odmenu. Je v záujme sľubujúceho precizovať podmienky vo verejnom prísľube jednoznačne, aby tak eliminoval riziko vzniku nejasností či prípadného súdneho sporu.