Volebné obvody

Volebný obvod predstavuje územný celok rozhodujúci pre prideľovanie mandátov. Vzhľadom na skutočnosť, že pri jednotlivých druhoch volieb sú volebné obvody upravené rozdielne, predovšetkým čo sa týka ich počtu a ich veľkosti, t.j. počtu v nich prideľovaných mandátov, komentovaný paragraf odkazuje na ustanovenia v osobitných častiach volebného kódexu. Tie v konkrétnej rovine upravujú volebné obvody vždy vo vzťahu ku konkrétnemu druhu volieb.

Vo voľbách vo všeobecnosti prichádzajú do úvahy štyri základné konštrukcie, čo sa týka počtu a veľkosti volebných obvodov. Po prvé, môže ísť o prípad, keď (a) je celé volebné územie, teda územie, v ktorom sa dotknuté voľby konajú, tvorené len jedným jednomandátovým volebným obvodom. V tomto prípade ide o voľby monokratického orgánu, napríklad hlavy štátu. Po druhé, môže ísť o prípad, keď (b) je celé volebné územie tvorené tiež len jedným volebným obvodom, no prideľujú sa v ňom viaceré mandáty. Ide teda o viacmandátový volebný obvod. Tretím a štvrtým do úvahy prichádzajúcim prípadom je rozdelenie územia na (c) viac jednomandátových alebo (d) viac viacmandátových volebných obvodov. V podmienkach SR, ako ešte bude bližšie uvedené v komentári k ďalším ustanoveniam, sa uplatňujú všetky štyri uvedené prípady, a to v rôznej kombinácii.

Počet a veľkosť volebných obvodov nepredstavuje len otázku organizačnú či technickú. Naopak, spôsob, akým budú volebné obvody utvorené, môže výrazným spôsobom ovplyvniť výsledky volieb, dokonca môže viesť až k popretiu zásady rovnosti volebného práva (§ 2). Zámerná manipulácia s volebnými obvodmi, predovšetkým s ich hranicami, zvykne byť teóriou označovaná ako tzv. gerrymandering, prípadne všeobecnejšie ako volebná geometria. Gerrymandering môže mať rôzne podoby či metódy, no v konečnom dôsledku vždy sleduje zámer oslabiť určitú voličskú skupinu prostredníctvom sofistikovaného vymedzovania volebných obvodov.) Môže ísť napríklad o vytvorenie takých volebných obvodov, v rámci ktorých nebude mať konkurenčný kandidát, prípadne kandidátna listina výraznejšiu šancu na volebné víťazstvo. Naopak, gerrymandering môže spočívať aj v tom, že konkurenční voliči budú sústredení do čo možno najmenšieho počtu volebných obvodov. Dôsledkom takéhoto vytvárania volebných obvodov následne môže byť to, že konkurenčný kandidát v takýchto volebných obvodoch uspeje, no v ostatných volebných obvodoch už nie.) V podmienkach SR prichádza možnosť využitia gerrymanderingu do úvahy predovšetkým v prípade volieb do orgánov samosprávy obcí a volieb do orgánov samosprávnych krajov. Volebné obvody a ich hranice totiž vytvárajú práve obecné zastupiteľstvá, resp. zastupiteľská samosprávnych krajov.

V prípade volieb prezidenta SR zákon osobitne volebný obvod neupravuje. Z povahy veci však vyplýva, že volebný obvod bude len jeden a bude ho tvoriť celé územie SR. Vo voľbách prezidenta sa totiž rozhoduje len o obsadení jedného mandátu (funkcie). Ide teda o voľby monokratického orgánu. O volebnom obvode v pravom zmysle slova takisto nemožno hovoriť v prípade ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta a v prípade referenda. V prípade týchto hlasovaní sa totiž nerozhoduje o prideľovaní volených mandátov.

Volebné obvody nemožno zamieňať s volebnými okrskami. Volebné okrsky síce tiež predstavujú územný celok utvorený pre potreby volieb, no ich účel je odlišný.