Z PERA PRÁVNIKA: Trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby

ÚVOD

Život, zdravie, sloboda, ľudská dôstojnosť či iné práva sú hodnoty spoločnosti, ktoré chráni Trestný zákon. Aj napriek tomu sa často v spoločnosti stretávame so situáciami zlého zaobchádzania s deťmi či inými osobami v domácnosti, ktoré následne potrebujú pomoc a zvýšenú starostlivosť. Jedná sa o vážne narušenie do ich ľudských a osobnostných práv, ktoré je mimoriadne rozsiahlym spoločenským problémom. Aj napriek tomu je problematika násilia vnímaná ako súkromná záležitosť rodiny, ktorá zostáva zahalená mlčaním a na povrch sa dostáva až v štádiu, kedy je pre obeť neznesiteľná. Vo všeobecnosti je jedným z najznámejších, avšak zároveň z najzávažnejších druhov trestnej činnosti násilná kriminalita, kam zahŕňame aj týranie. Podstatným faktom však je, že tento trestný čin je páchaný na blízkej alebo zverenej osobe.

1.  Charakteristika týrania

Novelizácia Trestného zákona z roku 2016 priniesla so sebou podstatnú reformu, na základe ktorej bola pozmenená základná skutková podstata trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby, ktorá je zahrnutá v § 208 zák. č. 397/2015 Z. z. Trestný zákon[1]. Z predchádzajúceho znenia spomínaného trestného činu vypadlo slovo ,,týra“, čo je charakteristický spôsob konania páchateľa, ktoré bolo podrobnejšie popísané v jednotlivých písmenách v uvedenom paragrafovom znení. V aplikačnej praxi tak došlo k rôznym právnym názorom ako vykladať predmetnú skutkovú podstatu trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby.[2] Predkladatelia prijatého zákona poukázali na vážnosť spomínaného trestného činu a zároveň sa vyjadrili, že ich ,,zámerom bolo zohľadnenie práv obete v čo najväčšej miere, poskytnutie zadosťučinenia za utrpenie, poníženie, zásah do osobnostných práv a za negatívne dôsledky trestných činov, ktoré často nenapraviteľne poznačujú celý život obete, ako aj zníženie rizika recidívy závažných trestných činov, a to najmä voči detským obetiam.“[3]Hlavným zmyslom ustanovenia § 208 TZ bolo posilnenie ochrany osôb ohrozených javom domáceho násilia, respektíve násilia páchaného medzi blízkymi osobami na základe ich vzájomného vzťahu, pričom vzájomné role sú nemenné v závislosti násilného vzťahu, čo znamená, že sa nejedná o vzájomnú hádku alebo nezhody medzi partnermi.[4]

V odbornej literatúre sa stretávame s rôznym vymedzením daného pojmu, keďže sa jedná o zložitý interdisciplinárny problém. Pojem týranie predstavuje rozsiahlu škálu emocionálneho, fyzického a sexuálneho zaobchádzania jedného člena rodiny proti inému členovi. ,,Pri de­fi­no­va­ní „psy­chic­ké­ho, či fy­zic­ké­ho utr­pe­nia“ je však nut­né od­miet­nuť ta­ké de­fi­ní­cie (kto­ré sa už tak­tiež vy­skyt­li v ap­li­kač­nej praxi), že ob­jek­tív­na strán­ka tres­tné­ho či­nu tý­ra­nia blíz­kej oso­by a zve­re­nej oso­by vy­ža­du­je, aby ob­ťa­žu­jú­ce ko­na­nie pá­cha­te­ľa do­sa­ho­va­lo vy­ššiu mie­ru in­ten­zi­ty a to spô­so­bo­va­nie nez­ne­si­teľ­né­ho utr­pe­nia.“[5] V skratke to teda znamená bezprostredné použitie fyzickej sily, fyzické ubližovanie, taktiež aj psychické ubližovanie, kam zahŕňame verbálne útoky na sebavedomie dieťaťa, ponižovanie, zahanbovanie, zavrhovanie, obmedzovanie, odopieranie emocionálnej podpory, vyvolávanie situácii neustáleho strachu, či ohrozenia a mnohé iné. ,,Nevyžaduje sa, aby týranej osobe vznikli zranenia alebo iné podobné ujmy, ale musí ísť o konanie, ktoré táto osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie.“[6] Z uvedeného nám vyplýva, že pri spáchaní tohto trestného činu je jednou z požiadaviek vyšší stupeň bezcitnosti a hrubosti, ktorá sa týka celkového konania páchateľa, čo následne vedie k fyzickej alebo duševnej bolesti poškodenej (týranej) osoby, ktorá sťažuje a ovplyvňuje jej obvyklý život. Skutková podstata sa tak nevzťahuje len na ojedinelé hádky, či argumentačné konflikty, ktoré nepatrným spôsobom skĺznu do násilnej podoby, ale jedná sa o tvrdú podobu najhrubšieho správania.

Týmto termínom sa zaoberala aj Rada Európy, ktorá v roku 1986 definovala priebeh týrania ako "násilné chovanie v rodine zahŕňajúci akýkoľvek čin alebo opomenutie, spáchané v rámci rodiny niektorým z jej členov, ktoré podkopávajú život, telesnú alebo duševnú integritu alebo slobodu iného člena rovnakej rodiny, alebo vážne poškodzujú rozvoj jeho osobnosti."[7]

Z odborného psychologického hľadiska je potrebné vykladať definíciu týrania[8] na základe štyroch aspektov, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a to:

1. stupňovanie násilia, ktoré vedie od urážok až k závažnému trestnému činu;
2. periodicita a dlhodobosť;
3. zreteľná kategorizácia subjektov, resp. určenie obete a páchateľa;
4. súkromie.[9]