Pri autoritatívnom vyporiadaní dedičstva súd zo zákona musí započítať dedičovi do jeho dedičského podielu to, čo už za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. Zo strany darcu môže ísť napríklad o také predmety darovania, ktoré svojou povahou a výškou ceny prekračovali obvyklé darovanie zodpovedajúce jeho zárobkovým a majetkovým pomerom.
Pri vyporiadaní dedičstva dohodou sa dedičia zo zákona alebo zo závetu môžu dohodnúť aj tak, že skutočným nadobúdateľom poručiteľovho majetku sa stane iba jeden z nich, a to bez povinnosti poskytnúť ustupujúcim spoludedičom náhradu za ich dedičský podiel. Naproti tomu súd pri autoritatívnom vyporiadaní dedičstva sa musí pridržiavať veľkosti dedičských podielov.
Pri vyporiadaní dedičstva má súd zo zákona povinnosť započítať dedičovi do jeho dedičského podielu to, čo za života poručiteľa od neho bezodplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie. U dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2 sa okrem toho započíta aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Započítanie (kolácia) sa prejaví na dedičskom podiele obdarovaného jeho zmenšením oproti podielu, na ktorý by mal nárok, keby obdarovaný nebol. Započítanie má zabrániť zvýhodneniu toho z dedičov, ktorý od poručiteľa nadobudol majetok bezodplatne za jeho života.
Povinnosť uskutočniť započítanie je rozdielne upravená pri dedení zo zákona a zo závetu. Pri dedení zo zákona sa započítanie musí vykonať obligatórne a voči všetkým dedičom. Pri dedení zo závetu len za predpokladu, že na to dal poručiteľ výslovný príkaz, alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti neopomenuteľnému dedičovi neodôvodnene zvýhodnený.
Požiadavkou započítania daru, ku ktorému došlo medzi poručiteľom za jeho života a dedičom, sa sleduje to, aby sa odstraňovali, prípadne zmierňovali majetkové disproporcie medzi dedičmi, pokiaľ pramenia z rozdielnosti majetkových zdrojov, ktoré im poručiteľ bezplatne poskytol za svojho života. Pre posúdenie výšky bezplatného plnenia je vždy rozhodujúca jeho hodnota v čase, keď k darovaniu došlo.
Ak ide o vyporiadanie dedičstva na základe závetu, súd vykoná započítanie, ak dal na to poručiteľ príkaz, alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 neodôvodnene zvýhodnený.
Na posúdenie toho, či bol obdarovaný dedič oproti neopomenuteľnému dedičovi neodôvodnene zvýhodnený, zákon neustanovuje hľadiská. V Občianskom zákonníku ani v inom predpise nie je pojem „neodôvodnené zvýhodnenie“ ustanovený. Vymedzenie tohto pojmu bude závislé v každom konkrétnom prípade od úvahy súdu. Súdna prax ustálila, že pri skúmaní neodôvodnenosti zvýhodnenia obdarovaného dediča, treba prihliadať na dôvody, ktoré poručiteľa viedli k poskytnutiu daru, na dôsledky, ktoré darovanie pre obdarovaného dediča malo, na ďalšie okolnosti, ktoré darovanie podmieňovali alebo sprevádzali, na mieru zvýhodnenia majetkových pomerov poručiteľa, obdarovaného, pohnútka, ktorá viedla k darovaniu, vplyv darovaných vecí na majetkovú situáciu obdarovaného, dôvod, prečo poručiteľ, hoci mohol, nedal pokyn na započítanie takéhoto daru, či poručiteľ daroval niečo aj iným dedičom a pod. Započítanie však nie je to, čo poručiteľ bol povinný plniť (napr. plnenie vyživovacej povinnosti).
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa
