Analýza vybraných prvkov volebného kódexu a ich problematika

Analýza vybraných prvkov volebného kódexu a ich problematika
Zdroj pexels.com 

Určovanie volebných obvodov

Volebné obvody vo všeobecnosti predstavujú určité územia, v ktorých je možné získať vopred určený počet mandátov pre daný volebný obvod. Je nutné konštatovať, že v tejto oblasti nedošlo po prijatí volebného kódexu k žiadnej zmene, teda aj naďalej v zmysle ust. §44 zákona č. 180/2014 Z. z. v znení neskorších predpisov, je územie Slovenskej republiky pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky jednoobvodové. Túto zmenu zákonodarca nereflektoval do novej právnej úpravy ani napriek silnejúcemu hlasu odborníkov a odbornej verejnosti, čo autor považuje za výrazne negatívny krok vývoja volebného zákonodarstva v Slovenskej republike. Podľa názoru autora je priam nevyhnutné vrátiť sa ku koncepcii, ktorá ustanovuje, že územie Slovenskej republiky je rozdelené na viacero volebných obvodov pri parlamentných voľbách. Je to nevyhnutné najmä z dôvodu oslabenia centralisticky orientovaných strán, ktoré majú v momentálnej politickej koncepcii veľké zastúpenie na slovenskej politickej scéne. Ak by došlo k oslabeniu centralisticky orientovaných politických strán, je možné predpokladať, že sa vo voľbách presadí väčšie množstvo kandidátov, ktorí reprezentujú záujmy jednotlivých regiónov. [1]

Prekážky aktívneho a pasívneho volebného práva

Pozitívne ocenenie si zaslúži najmä to, že jednotlivé stanovené prekážky aktívneho a pasívneho volebného práva sa po schválení volebného kódexu ustanovili jednotne pre všetky druhy volieb. Podľa pôvodného vládneho návrhu,  jedinú prekážku aktívneho volebného práva malo predstavovať obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany zdravia. Napokon sa od tejto koncepcie ustúpilo a na základe spoločnej  správy výborov národnej rady bola prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu prijatá rozšírená koncepcia prekážok aktívneho volebného práva. Podľa prijatej a rozšírenej koncepcie, prekážky aktívneho volebného práva pri všetkých typoch volieb predstavovali:

a)  zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany verejného zdravia,

b) výkon   trestu   odňatia   slobody,  ktorý   bol   uložený   za   spáchanie  obzvlášť   závažného trestného činu,

c) pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. [2]

Pre úplnosť je nutné podotknúť, že táto rozšírená koncepcia nereflektuje aktuálny právny stav, jedná sa teda o staršiu právnu úpravu zákona č. 180/2014 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov.

Táto rozšírená koncepcia prekážok výkonu aktívneho volebného práva bola podľa Verejnej ochrankyne práv neprogresívna, bez legitímneho dôvodu, cieľa zákonodarcu a v rozpore s formujúcimi sa medzinárodnými štandardmi, ako aj Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd Slovenskej republiky konštatovanie Verejnej ochrankyni práv o možnej rozporuplnosti ustanovení §4 písm. b) a §4 písm. c) s medzinárodnými štandardmi a Ústavou Slovenskej republiky de facto potvrdil, a svojím nálezom rozhodol o nesúlade ustanovení §4 písm. b) a §4 písm. c) zákona č. 180/2014 Z. z. v znení neskorších právnych predpisov vo vzťahu k voľbám realizujúcim sa v Slovenskej republike.

Ústavný súd konštatoval, že v demokratickom a zároveň právnom štáte je neprípustné, aby bolo akejkoľvek skupine občanov odopreté jej ústavou garantované právo bez závažného verejného záujmu, ako aj bez legitímneho cieľa. Ústavný súd konštatuje, že chápe zámer obmedziť volebné právo osobám, ktoré nemôžu racionálne porozumieť významu volieb a dôsledkom svojho hlasovania, avšak v prípade tohto obmedzenia by muselo platiť, že všetky osoby pozbavené spôsobilosti na právne úkony nie sú schopné porozumieť voľbám, ako aj dôsledkom svojho hlasovania, s čím Ústavný súd SR nesúhlasí.[3] Je nutné poznamenať, že táto pôvodná rozšírená právna koncepcia je v súčasnosti minulosťou, keďže zákonodarca novelizáciou zákona č. 180/2014 Z. z. túto pôvodnú, rozšírenú koncepciu §4 zmenil a písmena b) a c) predmetného paragrafu zo zákona vypustil, teda reflektoval názor ústavného súdu a zákon prispôsobil medzinárodným štandardom.

Podobne ako pri aktívnom volebnom práve (právo voliť), tak aj pri pasívnom volebnom práve (právo byť volený) bola prijatá rozšírená koncepcia prekážok pasívneho volebného práva. V pôvodnej koncepcii obmedzenia pasívneho volebného práva malo predstavovať prekážku v tomto práve len výkon trestu odňatia slobody. Na základe spoločnej správy výborov národnej rady boli však tieto prekážky výkonu pasívneho práva rozšírené. Podľa prijatej rozšírenej koncepcie prekážky pasívneho volebného práva pri všetkých typoch volieb predstavujú a) výkon trestu odňatia slobody b) právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, ak odsúdenie nebolo zahladené, c) pozbavenie spôsobilosti na právne úkony. [4]  Táto rozšírená koncepcia prekážok pasívneho volebného práva reflektuje aktuálny právny stav najmä z dôvodu, že od prijatia volebného kódexu v roku 2014 nedošlo k žiadnej zmene v predmetnom ustanovení a zároveň predmetné prekážky výkonu pasívneho volebného práva od tohto obdobia neboli napadnuté na Ústavnom súde Slovenskej republiky.

Voličské zoznamy

Voličské zoznamy vo všeobecnosti zabezpečujú sumarizáciu konkrétnych osôb, ktoré môžu voliť, teda disponujú aktívnym volebným právom. Práve tento inštitút zabezpečuje korektný priebeh volieb, ako aj dodržiavanie základných princípov volebného práva ktorými sú rovnosť a všeobecnosť. V novom volebnom zákone nenastali výraznejšie zmeny v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Povereným na vedenie jednotlivých voličských zoznamov sú obce. Tieto zoznamy verejne prístupné nie sú, no je možné nahliadnutie do týchto zoznamov, prípadne je možné iniciovať zmeny v týchto zoznamoch, ako je napríklad doplnenie údajov do voličských zoznamov. Aj keď táto koncepcia prakticky ostala nezmenená a vychádza z klasického vedenia voličských zoznamov, je podľa názoru autora nutné podotknúť, že táto koncepcia úpravy voličských zoznamov je nedostačujúca.

Právna úprava voličských zoznamov by mala reflektovať trend digitalizácie a vzájomnej prepojenosti. Bolo by namieste uvažovať o prepojenosti voličských zoznamov vedených obcami s centrálnym alebo celoštátnym zoznamom voličov. Len takto vieme odstrániť volebné nedostatky, ktoré sa spravidla často vyskytujú pri jednotlivých voľbách ako je napríklad situácia, kedy v dôsledku administratívnych problémoch osoba nie je zapísaná v žiadnom voličskom zozname.

Článok je zdarma dostupný členom komunity Najprávo

Komentáre

Prihláste sa do svojho konta a zapojte sa do konverzácie
Zadajte svoj e-mail a kliknite na prihlasovací odkaz.