JUDIKATÚRA: K možnosti podania správnej žaloby voči výčitke uloženej podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z. z.

Právna veta

Výčitka uložená v zmysle § 54 zákona č. 731998 Z. z. je svojou povahou opatrením, ktoré je spôsobilé byť za ďalších zákonom stanovených podmienok predmetom súdneho prieskumu. Vzhľadom na to, že administratívne konanie je v súvislosti s uložením výčitky zavŕšené jej uložením, resp. oznámením tohto opatrenia dotknutému subjektu, predpokladom súdneho prieskumu nie je vyčerpanie opravného prostriedku a s tým spojeného zachovania dvojinštačného postupu v administratívnom konaní. Súdneho prieskumu sa tak možno domáhať na základe správnej žaloby avšak mierenej priamo proti opatreniu – výčitke uloženej podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z. z. a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.

Uznesenie Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4S/6/2023

Skutkový stav

Správnou žalobou podanou v režime § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Záveru disciplinárneho konania, ktorým bola žalobcovi uložená v zmysle § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. výčitka. Uvedené žalobca prevzal dňa 2.3.2023.

Žalobca napadol správnou žalobou i odpoveď vedúceho úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu trestu, ktorým mu v súvislosti s ním podaním odvolaním voči vyššie označenému Záveru disciplinárneho konania bolo oznámené, že z tohto odvolania vyplýva, že žalobca podal odvolanie voči Záveru disciplinárneho konania, v ktorom nebolo vydané rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia a od uloženia disciplinárneho opatrenia bolo upustené. Zároveň bolo s poukazom na ust. § 242 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. uvedené, že odvolanie možno podať proti rozhodnutiu o uložení disciplinárneho opatrenia. V konaní nebolo vydané rozhodnutie, pretože oprávnený orgán vyhodnotil, že na nápravu a na obnovenie služobnej disciplíny postačovala výčitka, ktorá nemá náležitosti (v zmysle zákona nemusí mať) rozhodnutia, teda by obsahovala výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní a toto poučenie by obsahovalo údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať a čo je možné toto rozhodnutie preskúmať súdom. Na základe uvedeného nie je možné podanie žalobcu považovať za opravný prostriedok a v zmysle § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z. pristúpiť ak autoremedúre, prípadne ho spolu so svojim stanoviskom a spisovým materiálom predložiť odvolaciemu orgánu na rozhodnutie. Uvedené žalobca prevzal dňa 21.4.2023.

Z rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici

V súvislosti s posúdením charakteru inštitútu – výčitky v zmysle § 54 zákona č. 73/1998 Z.z., resp. jej spôsobilosti byť predmetom súdneho prieskumu správny súd uvádza, že podľa § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p. je je opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. V prípade výčitky žalovaného ide o správny akt, ktorý vydal žalovaný ako orgán verejnej správy pri výkone svojej právomoci v administratívnom konaní, ktoré napriek skutočnosti, že nie je prísne formalizované, je činnosťou orgánu verejnej správy v oblasti verejnej správy, ktorou sa rozhoduje o právach a povinnostiach fyzickej osoby (žalobcu), konkrétne povinnosti žalobcu dodržiavať služobnú disciplínu, ako je zrejmé z jej obsahu a aj účelu. Z ustanovenia § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. vyplýva, že výčitka sa ukladá za menej závažné konanie, ktoré má znaky služobného previnenia a je porušením služobnej disciplíny, nakoľko zo slovného spojenia „obnovenie služobnej disciplíny“ logicky vyplýva, že služobná disciplína musela byť porušená. Ide teda o také konanie, s ktorým je spojené i porušenie služobných povinnosti, no z hľadiska závažnosti nedosahujúce takú mieru intenzity, ktorá by mala odôvodňovať uloženie disciplinárneho opatrenia. Inými slovami výčitka sa uloží v prípade, ak postačí na nápravu policajta a na obnovenie služobnej disciplíny za menej závažné konanie, majúce znaky disciplinárneho previnenia alebo priestupku. Ak je uložená výčitka, následne sa už neukladá disciplinárne opatrenie. Uloženie výčitky sa však priamo dotýka adresáta už zo svojej povahy a preto sú aj naplnené všetky definičné znaky opatrenia podľa § 3 ods. 1 písm. c) S.s.p., výčitka je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Výčitka svojou povahou nespadá ani pod negatívne vymedzenie právomoci správneho súdu podľa § 7 písm. b) S.s.p., podľa ktorého správne súdy nepreskúmavajú „správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,“ keďže výčitka má povahu rozhodnutia o povinnostiach, konkrétne povinnosti dodržiavať plnenie služobných povinností. V nadväznosti na vyššie uvedené preto správny súd zastáva názor, že výčitka uložená v zmysle § 54 zákona č. 731998 Z.z. je svojou povahou opatrením, ktoré je spôsobilé byť za ďalších zákonom stanovených podmienok predmetom súdneho prieskumu.

Ďalej správny súd ďalej poznamenáva, že na predmetnú správnu žalobu bolo potrebné nahliadať ako na správnu žalobu vo veciach správneho trestania. Podľa § 194 S.s.p. správnym trestaním „na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.“ Neplnenie si služobných povinností v zmysle § 48 zákona č. 73/1998 Z.z. je teda protiprávnym konaním Uloženie výčitky je sankciou za protiprávne konanie (nedodržanie služobnej disciplíny), keďže jej účelom je podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. expressis verbis náprava príslušníka a obnovenie služobnej disciplíny, a teda možno hovoriť o jej represívnom a reparačnom charaktere. Na sankčnom charaktere výčitky nič nemení ani skutočnosť, že sa ukladá za menej závažné konanie a nepovažuje sa za disciplinárne opatrenie, keďže ustanovenie S.s.p. nezahŕňa kritérium závažnosti sankčného postihu. Sankčný charakter výčitky je daný jej povahou ako opatrenia (hoci nie disciplinárneho), ktoré sa udeľuje za porušenie povinnosti príslušníka dodržiavať služobnú disciplínu, konštatuje sa ňou porušenie služobnej disciplíny a týka sa teda povinností príslušníka, pričom výčitka ako taká je zo svojej podstaty spôsobilá zasiahnuť do právneho postavenia príslušníka.

Taktiež je potrebné v súvislosti s uložením výčitky dodať, že ide o uplatnenie postupu nadriadeného, ktorý disponuje právomocou vyvodzovať dôsledky porušenia povinnosti príslušníka. Je na jeho úvahe, akú formu a spôsob vyvodenia zodpovednosti v tomto smere zvolí. Vzhľadom na to, že výčitka uložená podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. nepochybne nie je disciplinárnym opatrením expressis verbis, nemožno na ňu aplikovať ani ustanovenia týkajúce sa ukladania disciplinárnych opatrení. Výčitka nie je ani rozhodnutím podľa § 241 zákona č. 73/1998 Z.z. a preto podľa názoru správneho súdu nie je možné voči nej uplatniť či už riadne alebo mimoriadne opravné prostriedky a v rámci nich preskúmať uloženie výčitky a následne ho potvrdiť, zmeniť alebo zrušiť. Ide tak o administratívne konanie (samozrejme i s požiadavkou na zachovanie procesných práv, resp. pri rešpektovaní základných zásad vedenia administratívneho konania), no toto je zavŕšené samotným uložením výčitky. Inými slovami právna úprava nepredpokladá/neupravuje (zjavne aj s ohľadom na špecifický charakter výčitky, ako opatrenia zameraného na nápravu menej závažného porušenia služobných povinností) pri uložení výčitky iniciovanie ďalšieho prieskumného konania (vykonaného odvolacím orgánom), tak ako je tomu pri ukladaní disciplinárnych opatrení. V zásade platí aj to, že predmetom súdneho prieskumu zo strany správnych súdov sú opatrenia, ktorými sa administratívne konanie končí. Vzhľadom na uvedené preto názoru správneho súdu z právnej úpravy nevyplýva požiadavka zachovania dvojinštačného konania, v rámci ktorého by bolo možné naprávať prípadne pochybenia, ktorými bolo zaťažené tak konanie predchádzajúce uloženiu výčitky, prípadne i samotné opatrenie -výčitka uložená v zmysle § 54 zákona č. 73/1998 Z.z.

Neprípustnosť podania opravných prostriedkov, resp. vedenia takéhoto odvolacieho konania iným/ nadriadeným odvolacím orgánom neznamená, že by zákonnosť vedenia konania, či samotného uloženia výčitky nebolo možné preskúmať a to v rámci súdneho prieskumu. Napokon podmienkou súdneho prieskumu opatrenia je, aby účastník konania pred jeho právoplatnosťou vyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis. Vzhľadom na to, že administratívne konanie je v súvislosti s uložením výčitky zavŕšené jej uložením, resp. oznámením tohto opatrenia dotknutému subjektu, predpokladom súdneho prieskumu nie je vyčerpanie opravného prostriedku a s tým spojeného zachovania dvojinštačného postupu v administratívnom konaní. Súdneho prieskumu sa tak možno domáhať na základe správnej žaloby avšak mierenej priamo proti opatreniu – výčitke uloženej podľa § 54 zákona č. 73/1998 Z.z. a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Pokiaľ mal teda žalobca za to, že jeho práva, či právom chránené záujmy môžu byť uložením výčitky priamo dotknuté, bolo potrebné smerovať správnu žalobu priamo proti Záveru disciplinárneho konania č. E./XXXX zo dňa 2.3.2023 a to v rámci dvojmesačnej lehoty ustanovenej v § 181 ods. 1 S.s.p. Žalobca bol so Záverom disciplinárneho konania č. E./XXXX zo dňa 2.3.2023 oboznámený dňa 23.3.2023, resp. ho v tento deň prevzal, pričom žalobu podal na poštovú prepravu až dňa 13.6.2023, t.j. po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby, čo zakladalo dôvod na jej odmietnutie podľa § 98 ods. 1 písm. d) S.s.p.

Podľa názoru správneho súdu by navyše podanie odvolania, (ktoré sa proti uloženej výčitke nepripúšťa) predstavovalo nežiaduce predĺženie lehoty na podanie žaloby (plynúcej od okamihu prevzatia odpovede/reakcie na podanie, ktoré účastník konania považoval, resp. označil za odvolanie). Zároveň je potrebné (aj s ohľadom na už vyššie uvedené skutočnosti týkajúce sa okrem iného aj toho, že opatrenie – uloženie výčitky nemá striktne dané náležitosti, tak ako je tomu pri rozhodnutí) zmieniť, že žalobca napokon ani nebol orgánom verejnej správy inštruovaný o možnosti napadnúť uloženú výčitku opravným prostriedkom – odvolaním. O inú situáciu a teda aj pohľad na vyhodnotenie včasnosti podanej žaloby by išlo v prípade, ak by účastník administratívneho konania – žalobca v dobrej viere, riadiac sa poučením orgánu verejnej správy o možnosti podania riadneho opravného prostriedku, ktoré sa ukáže ako nesprávne, podal riadny opravný prostriedok, ktorého podanie prípustné nie je. V takomto prípade, by sa i správnemu súdu javilo ako adekvátne stanoviť začiatok plynutia lehoty na podanie žaloby až odo dňa keď bolo účastníkovi konania oznámená neprípustnosť podania opravného prostriedku (v danej veci však nešlo o takúto procesnú situáciu).