JUDIKATÚRA: Neúčasť na pojednávaní zo zdravotných dôvodov a právo na spravodlivý proces

Právne vety

1. Od strany možno vždy spravodlivo požadovať, aby sa nechala zastupovať inou osobou, ak k odročeniu pojednávania prišlo v dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu. Uvedené vychádza priamo zo znenia ustanovenia § 183 ods. 2 veta druhá CSP, podľa ktorého od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.
2. Podmienka prípustnosti dovolania nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom len pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie (R 39/1993).
3. Niet dôvodu, aby tento právny záver neplatil aj za účinnosti Civilného sporového poriadku. V konaní pred súdom je právo na spravodlivý proces výsledkové, to znamená, že mu musí zodpovedať proces ako celok a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov.

Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 24. 11. 2022, sp. zn. 5Obdo/42/2021

Skutkový stav

Okresný súd Trnava rozsudkom č. k. 31Cbi/39/2008 - 1446 zo dňa 21. novembra 2018 (druhým v poradí), určil (výrokom I. a II.), že žalobcom odporované právne úkony, ako sú špecifikované v I. a II. výroku, sú voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinné. Samostatným III. výrokom zaviazal žalovaného povinnosťou poskytnúť peňažnú náhradu v sume 115 461,42 eur do majetkovej podstaty úpadcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším IV. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi a intervenientovi na strane žalobcu náhradu trov konania v celom rozsahu a V. výrokom uložil žalovanému povinnosť nahradiť trovy konania štátu v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady bode rozhodnuté samostatným uznesením.

Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca sa domáhal určenia, že žalobou napadnuté právne úkony úpadcu uskutočnené so žalovaným, sú voči konkurzným veriteľom právne neúčinné, správca je oprávnený speňažiť tento majetok vydaný v prospech konkurznej podstaty a v prípade, že nie je možné veci vrátiť, je kupujúci (žalovaný) povinný vrátiť do konkurznej podstaty kúpnu cenu. Žalobca uvádzal, že právne úkony, ktoré spôsobili úpadok, boli urobené v lehote 1 rok pred vyhlásením konkurzu v prospech spriaznenej osoby, pričom žalovaným uhradená kúpna cena je iba zlomkom skutočnej obvyklej ceny, preto ide podľa právneho názoru žalobcu o odporovateľné právne úkony v zmysle § 58 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej tiež „ZKR“). Žalovaný ako jediný spoločník úpadcu sa považuje za spriaznenú osobu úpadcu v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) ZKR.

Na odvolanie žalobcu rozhodol Krajský súd v Trnave (ďalej tiež „odvolací súd“) rozsudkom zo dňa 28. apríla 2020 č. k. 21CoKR/9/2019-1513, ktorým v prvom výroku potvrdil žalobcom napadnutý III. výrok rozsudku okresného súdu a druhým výrokom rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pričom sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie.

K odvolacej námietke porušenia princípu rovnosti sporových strán založenej na tom, že súd prvej inštancie vo veci konal napriek tomu, že sa žalobca dňa 20. novembra 2018 ospravedlnil z pojednávania nariadeného na deň 21. novembra 2018 a žiadal o jeho odročenie, odvolací súd uviedol, že v danom prípade nejde o také pochybenie, ktoré by predstavovalo porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, k čomu podal podrobné vysvetlenie už súd prvej inštancie v odseku 20. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Odvolací súd považoval za správne, že súd prvej inštancie vzal do úvahy predchádzajúce ospravedlnenia neprítomnosti spojené so žiadosťami o odročenie pojednávania, predkladané žalobcom počas roka 2018, pričom týmto žiadostiam súd vyhovel. V zmysle týchto žiadostí bol počas celého roka 2018 dôvodom neprítomnosti žalujúcej strany zdravotný stav žalobcu. Podľa odvolacieho súdu sa žalobca v dôsledku jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu mal dať v konaní zastúpiť, a preto postup súdu prvej inštancie v súvislosti s vykonaním pojednávania v neprítomnosti žalobcu vyhodnotil ako správny. Dodal, že ani z lekárskych potvrdení predkladaných žalobcom nevyplývalo, že by sa jednalo o náhle, akútne zhoršenie jeho zdravotného stavu, ktoré mu nečakane zabránilo zúčastniť sa na predmetnom pojednávaní, preto nebolo nespravodlivé žiadať od žalobcu, aby sa dal v konaní zastúpiť, nakoľko sa dlhodobo nachádzal v situácii, ktorá mu pre zhoršený zdravotný stav bránila zúčastňovať sa na súdnych pojednávaniach.

Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) včas dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 CSP. Dovolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dospel k záveru, že dovolanie žalobcu je potrebné odmietnuť.

Čo sa týka samotného dovolateľom namietaného procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorý spočíval v nevyhovení žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania dňa 21. novembra 2018 a v jeho vykonaní bez prítomnosti žalobcu, dovolací súd konštatuje, že súdy nižších inštancií sa dostatočne vysporiadali v odôvodnení svojich rozhodnutí aj s touto námietkou. Súd prvej inštancie v odseku 20. odôvodnenia svojho rozsudku riadne uviedol dôvody, pre ktoré zvolil predmetný procesný postup a odvolací súd sa k tomuto rovnako náležite a podrobne vyjadril v odseku 37. odôvodnenia napadnutého rozsudku, pričom ani podľa názoru dovolacieho súdu sa nejedná o svojvoľný postup, ktorým by bolo porušené právo dovolateľa na spravodlivý súdny proces. Je tomu tak preto, že v tomto prípade nemožno na vykonanie pojednávania 21. novembra 2018 bez prítomnosti žalobcu nahliadať izolovane, bez komplexného vyhodnotenia celého predchádzajúceho konania, v ktorom mal žalobca vytvorený dostatočný priestor pre uplatňovanie svojich procesných práv. Odvolací súd správne poukázal na to, že žalobcu v konaní pôvodne (do 25. januára 2017) zastupovala advokátka. Avšak následne v dobe, v ktorej žalobca ďalšiemu advokátovi splnomocnenie na zastupovanie v konaní neudelil, pričom z hľadiska povinného zastúpenia bola v danom incidenčnom konaní vo vzťahu k žalobcovi inak splnená podmienka v zmysle § 90 ods. 1 písm. a) CSP, došlo na jeho strane k dlhodobej prekážke súvisiacej s pretrvávajúcim nepriaznivým zdravotným stavom, ktorý žalobcovi objektívne bránil osobne sa zúčastňovať na konaní, predovšetkým na pojednávaniach nariadených súdom prvej inštancie. Zo spisu vyplýva, že takto došlo opakovane k zmareniu vykonania pojednávania nariadeného súdom na deň 21. marca 2018, 9. mája 2018 a 19. septembra 2018. Pokiaľ súd prvej inštancie akceptoval aj oznámenie žalobcu zo 14. septembra 2018, že mu lekár určil termín „dlhoočakávaného“ vyšetrenia na 19. septembra 2018, t.j. v deň opakovane odročeného pojednávania, a znovu pojednávanie odročil na deň 21. novembra 2018, tak žalobca v ospravedlnení z 19. novembra 2018, doručenom súdu 20. novembra 2018, opätovne z dôvodov dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu požadoval odročenie pojednávania.

V súvislosti s vyhodnotením tohto správania žalobcu v súdnom konaní odvolací súd uviedol, že od žalobcu bolo možné spravodlivo žiadať, aby sa dal v konaní zastúpiť inou osobou. Dodal, že v kontexte priebehu konania nebola dôvodná argumentácia žalobcu, podľa ktorej „dva dni pred pojednávaním“ nebolo reálne zo strany žalobcu zabezpečiť zastupovanie na pojednávaní, ak zdravotné problémy žalobcu trvali počas celého roka 2018. Dovolací súd považuje takéto posúdenie procesného postupu súdu v prvoinštančnom konaní zo strany odvolacieho súdu za akceptovateľné, v súlade so zákonnou úpravou (§ 183 ods. 2 CSP) a tiež dostatočne odôvodnené (ods. 37. odôvodnenia). Len dodáva, že žalobca ako konkurzný správca a úplne právnicky vzdelaná osoba (čl. 11 ods. 2 CSP) si musel byť vedomý povinnosti súdu vyplývajúcej zo základných princípov civilného sporového konania v zmysle čl. 17 CSP, a to, že súd má postupovať v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Aj podľa aktuálneho Veľkého komentára renomovaných autorov Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2022, s.737, „(o)d strany možno vždy spravodlivo požadovať, aby sa nechala zastupovať inou osobou, ak k odročeniu pojednávania prišlo v dôsledku jej nepriaznivého zdravotného stavu.“ Uvedené vychádza priamo zo znenia ustanovenia § 183 ods. 2 veta druhá CSP, podľa ktorého od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu. To, že súd prvej inštancie vychádzal z tohto zákonného ustanovenia, posúdil odvolací súd v napadnutom rozhodnutí tak, že v danom prípade aplikovanie tohto zákonného ustanovenia nemožno považovať za porušenie práva žalobcu.

Dovolací súd dodáva, že v prípade žalobcu (konkurzný správca a fyzická osoba s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa), nemal súd všeobecnú poučovaciu povinnosť o procesných právach a povinnostiach žalujúcej strany (§ 160 ods. 1 až 3 CSP), čo aj uviedol v poučení pri predvolaní na pojednávanie nariadené na 8. februára 2017 (č.l. 1324 spisu). Ak sa žalobca rozhodol napriek dlhodobej prekážke na jeho strane v prvoinštančnom konaní nezvoliť si zástupcu na zastupovanie v konaní, potom účasť na namietanom, už opakovane odročenom pojednávaní bola jeho právom ako strany sporu, ktoré nevyužil. Pokiaľ teda žalobca vo vzťahu k pojednávaniu 21. novembra 2018 nezabezpečil namiesto seba účasť zástupcu, v okolnostiach danej veci nie je možné v postupe súdu prvej inštancie, ktorý vykonal pojednávanie v neprítomnosti žalujúcej strany, vzhliadnuť vadu konania v miere predstavujúcej až porušenie práva na spravodlivý proces (a je možné len pripomenúť zásadu vigilantibus iura scripta sunt, t.j. bdelým patrí právo).

V tejto súvislosti napokon dovolací súd poukazuje aj na vlastnú ustálenú judikatúru, podľa ktorej podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) OSP nie je splnená v prípade, že sa účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom len pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie (R 39/1993).

Niet dôvodu, aby tento právny záver neplatil aj za účinnosti Civilného sporového poriadku. Dovolací súd len dodáva, že v konaní pred súdom je právo na spravodlivý proces výsledkové, to znamená, že mu musí zodpovedať proces ako celok a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov.Pokiaľ dovolateľ argumentoval judikátom R 37/1985, tak ten na daný prípad nedopadá, keďže sa týkal inej procesnej situácie a právnej úpravy (§ 114 OSP) a tiež vzhľadom na aktuálne znenie ust. 183 ods. 2 veta druhá CSP. Judikát R 31/1985 rovnako nie je plne aplikovateľný vzhľadom na to, že namietanému „ďalšiemu“ pojednávaniu 21. novembra 2018 už predchádzali opakované odročenia v zásade z rovnakého dôvodu, a to dlhodobého nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu, čo osobitne reflektuje úprava v § 183 ods. 2 veta druhá CSP, platná od 1. júla 2016.

Z uvedených dôvodov dovolací súd nezistil v danom prípade zmätočnostnú vadu v zmysle § 420 písm. f) CSP, preto v tejto časti dovolanie žalobcu nebolo prípustné, a tým ani dôvodné.