JUDIKATÚRA: Právo na (riadne) odôvodnenie rozhodnutia ako súčasť práva na spravodlivý proces

Právne vety

1. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, ako aj právnej teórie, jedným z viacero samostatných subjektívnych práv a princípov inkorporovaných v pojme základného práva na spravodlivý súdny proces. V zmysle uvedeného teda nemôže byť odôvodnením kasačnej sťažnosti nesprávne posúdenie veci krajským súdom alebo odklonenie od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, ak sťažovateľ namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom.
2. Riešenie otázky porušenia práva na spravodlivý proces účastníka konania postupom krajského súdu (teda aj namietaným nedostatočným odôvodnením rozhodnutia) je možné subsumovať pod § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

Uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 16. 12. 2021, sp. zn. 4Sžk/40/2020

Skutkový stav

V konaní pôvodne začatom na Miestnom úrade Bratislava - Staré Mesto, Mestská časť Bratislava - Staré mesto, žalobca v 3. rade žiadal povolenie zmeny užívania časti stavby bez stavebných úprav z kancelárie na byt. Stavebný úrad rozhodnutím konanie zastavil z dôvodu nedoplnenia svetlo-technického posúdenia žalobcom v 3. rade. Žalovaný, na základe odvolania žalobcu v 3. rade, rozhodnutím zrušil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Prvostupňový stavebný úrad opätovne vyzval žalobcu v 3. rade na doplnenie návrhu. Vzhľadom na to, že žalobcom predložené podklady opäť nepreukázali, že návrh je v súlade s požiadavkami stavebného zákona a STN 734301 prvostupňový stavebný orgán rozhodnutím konanie zastavil. Na základe odvolania žalobcu v 3. rade druhostupňový správny orgán rozhodnutím zrušil napadnuté rozhodnutie stavebného úradu a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.

Listom zo dňa 16.10.2017 bol prvostupňovému správnemu orgánu oznámený prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom správneho konania na zo žalobcu v 3. rade na žalobcu v 1. rade s tým, že trvá na podanom návrhu.

Stavebný úrad po opätovnom vrátení veci na ďalšie konanie zistil, že návrh na zmenu v užívaní z kancelárie na byt nie je v súlade s ustanoveniami zákonov. Dôvodom je, že predmetná miestnosť, ktorá má byť podľa návrhu jedinou obytnou miestnosťou bytu, nespĺňa požiadavku na minimálnu výmeru 16,00 m2 a zároveň nebolo preukázané, že pôdorysný tvar miestnosti umožňuje vybavenie nábytkovým zariadením podľa STN 73 4305 zariaditeľnosť bytov. Podľa úvahy prvostupňového správneho orgánu medzi predloženou dokumentáciou absentovalo svetlo-technické posúdenie preukazujúce splnenie požiadaviek na minimálne preslnenie a osvetlenie bytu.

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím konanie o zmene v užívaní nebytového priestoru zastavil v zmysle § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku. Rozhodnutie odôvodnil tým, že nebytový priestor nespĺňa podmienky na zmenu v užívaní na byt z dôvodu nenaplnenia podmienok predpokladaných stavebným zákonom, ako ani príslušnými technickými normami. Žalobcovia v 1. až 3. rade, spolu s ďalšou účastníčkou konania podali odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný rozhodnutím podané odvolania zamietol a napadnuté prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

Žalobcovia podali proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, s návrhom na jeho zrušenie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a na vrátenie veci na ďalšie konanie. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol s tým, že žaloba nie je dôvodná.

Žalobcovia (sťažovatelia) podali proti rozsudku krajského súdu v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu podľa § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP.

Z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR

Kasačný súd preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu a v medziach kasačnej sťažnosti aj rozhodnutia správnych orgánov a vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

Ohľadom sťažnostného bodu spočívajúceho v nedostatočnom odôvodnení nezapočítania samostatného úložného priestoru (galérie) umiestneného nad sociálnym zariadením kasačný súd uvádza, že krajský súd sa k tomuto žalobnému bodu vyjadril v odseku č. 75 odôvodnenia napadnutého rozsudku. V tomto odôvodnení jednoznačne uviedol, že sa stotožnil s právnym záverom a odôvodnením žalovaného v kontexte posúdenia celkovej podlahovej plochy nebytového priestoru. Z výpočtu rozlohy nebytového priestoru je zrejmé, že nespĺňa požiadavky, ktoré stanovuje § 43 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. a k nemu príslušné technické normy. Kasačný súd nemá pochybnosť o správnosti záverov a dostatočnosti odôvodnenia správnych orgánov, ako aj správneho súdu, súvisiacich s týmto sťažnostným bodom.

Navyše k tomuto sťažnostnému bodu je potrebné dodať, že kasačná sťažnosť bola odôvodnená v zmysle § 440 ods. 1 písm. g) a h) SSP. Sťažovatelia však tento sťažnostný bod argumentovali tým, že napadnutý rozsudok krajského súdu nie je dostatočne odôvodnený, pretože z neho nie možné posúdiť, na základe čoho mal správny súd za preukázané vyššie uvedené skutočnosti. Riadne odôvodnenie rozhodnutia je však podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR, ako aj právnej teórie, jedným z viacero samostatných subjektívnych práv a princípov inkorporovaných v pojme základného práva na spravodlivý súdny proces. V zmysle uvedeného teda nemôže byť odôvodnením kasačnej sťažnosti nesprávne posúdenie veci krajským súdom alebo odklonenie od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, ak sťažovateľ namieta nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom.

Riešenie otázky porušenia práva na spravodlivý proces účastníka konania postupom krajského súdu (teda aj namietaným nedostatočným odôvodnením rozhodnutia) je možné subsumovať pod § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Sťažovatelia však tento sťažnostný bod neuplatnili a teda v tomto ohľade nedostatočne odôvodnili kasačnú sťažnosť.

Kasačný súd považuje postup správnych orgánov v konaní za zákonný. Prvostupňový správny orgán najskôr vyzval aktuálneho vlastníka - sťažovateľa v 1. rade, na predloženie dokumentov preukazujúcich, že predmetný nebytový priestor spĺňa zákonné a s tým súvisiace technické požiadavky, aby mohol vydať rozhodnutie o zmene užívania. Správny orgán totiž pri zisťovaní splnenia uvedených podmienok vychádza z podkladov, ktoré mu účastník konania predloží. Pokiaľ teda správny orgán z predložených dokladov, ako ani z pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním nemal za preukázané, že nebytový priestor spĺňa požiadavky na využívanie ako byt, tak úplne legitímne vyzval sťažovateľa v 1. rade na doplnenie takýchto podkladov a zároveň aj konanie prerušil na primeranú dobu. Vzhľadom na skutočnosť, že sťažovateľ v 1. rade vyžiadanú dokumentáciu nedoložil, tak prvostupňový správny orgán konanie v súlade s § 30 ods. 1 písm. d) správneho poriadku zastavil. Krajský súd teda rozhodol správne, keď považoval za preukázané, že boli dodržané aj procesné podmienky pred vydaním rozhodnutia.