JUDIKATÚRA: Upustenie od výkonu trestu odňatia slobody pre nevyliečiteľnú chorobu

Právna veta:

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že zmyslom ustanovenia § 413 ods. 2 Tr. por. je, aby bez ohľadu na výmeru uloženého trestu a trestnú činnosť, za ktorý bol uložený, bola rešpektovaná požiadavka, že výkon trestných sankcií nemá byť pre páchateľa krutý a neprimeraný alebo ponižovať ľudskú dôstojnosť (čl. 16 ods. 2 Ústavy SR, čl. 3 Dohovoru). Za nevyliečiteľnú chorobu pre potreby ustanovenia § 413 ods. 2 Tr. por. je možné považovať takú, na ktorú dosiaľ nebola zistená účinná terapia. Životu nebezpečná choroba je také ochorenie, pri ktorom sa prognóza pacientovho stavu javí pesimistická i pri zaistení potrebnej a náležitej zdravotníckej starostlivosti (lege artis), čo sa preukazuje najmä štatistikou uzdravených pacientov. Za nevyliečiteľnú duševnú chorobu je možné pre potreby § 413 ods. 2 Tr. por. považovať najmä takú, ktorá formou psychózy zásadným spôsobom narušuje psychiku a psychický stav pacienta, jeho vnímanie reality a orientáciu v realite. Platí pritom, že obe formy vyššie uvedených chorôb dlhodobo a zásadným spôsobom musia sťažovať schopnosť odsúdeného podrobiť sa podmienkam výkonu trestu odňatia slobody, prípadne chápať jeho zmysel, pričom nemožno vôbec očakávať že by sa v dohľadnej dobe mohla zdravotná prognóza odsúdeného vyvíjať pozitívnym smerom, ale práve naopak je preukázateľné, že sa bude vyvíjať opačne, teda smerom negatívnym. Preto potreba výkonu trestu musí ustúpiť potrebe humánneho zaobchádzania s odsúdeným a rešpektovaniu jeho ľudskej dôstojnosti, v súlade s čl. 19 ods. 1 Ústavy SR.