Právna veta
Z požiadavky účinného vykonania rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že okrem výslovne určenej povinnosti zaplatiť sťažovateľom priznané spravodlivé zadosťučinenie má odsúdený štát ešte ďalšiu povinnosť, a to ukončiť porušovanie dohovoru, ak stále trvá, a uviesť sťažovateľa do situácie, v akej by sa nachádzal, ak by k porušovaniu dohovoru nedošlo. Ak podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva porušila Slovenská republika právo sťažovateľa na právnu istotu, a tým aj jeho právo na spravodlivé súdne konanie vydaním kasačného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bolo povinnosťou všeobecných súdov napraviť jeho situáciu v naďalej prebiehajúcom konaní vydaním rozhodnutia, ktoré by ho dostalo do rovnakej právnej pozície, v akej sa nachádzal pred porušením jeho práv. Ak najvyšší súd opätovnou kasáciou rozhodnutí nižších stupňov tento stav spochybnil, porušuje napadnuté rozhodnutie právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Chcete získať prístup ku všetkým článkom? Rozhodnite sa pre predplatné PREMIUM
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa