JUDIKATÚRA: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám ako lex generalis?

Právne vety

1. V prípade žiadateľov, ktorí sú zároveň účastníkmi tých konaní, z ktorých požadujú poskytnutie informácií, sa za účelnejšie a aj vhodnejšie javí poskytovanie informácií v režime osobitných právnych predpisov (v zmysle ktorých má potom účastník konania omnoho širší rozsah informácií, ktorých sprístupnenie môže žiadať), avšak zároveň platí, že orgán verejnej správy nemôže nahrádzať vôľu žiadateľa v tom smere, že za neho rozhodne, ktorá právna úprava - z viacerých možných - mu prináleží.
2. Žiadne ustanovenie zákona č. 211/2000 Z.z. neustanovuje vylúčenie povinnosti povinnej osoby poskytnúť informácie postupom podľa zákona č. 211/2000 Z.z. osobám, ktoré by tieto informácii mohli získať aj aplikáciou iného právneho nástroja (napr. nahliadnutím do spisu podľa osobitných právnych predpisov). Tomu analogicky, zákon č. 211/2000 Z.z. neurčuje, že by takéto osoby (napr. s osobitným procesným statusom v konaní, z ktorého sa informácie dožadujú), nemali právo na získavanie týchto informácií aj prostredníctvom zákona č. 211/2000 Z.z. Nie je preto daný dôvod na právne diskvalifikovanie účastníka konania z možnosti domáhať sa poskytnutia informácie aj postupom podľa zákona č. 211/2000 Z.z., hoci by požadovanú informáciu mohol žiadateľ získať aj iným zákonným postupom.
3. Na strane druhej, pokiaľ si však účastník konania sám zvolí režim zákona č. 211/2000 Z.z., musí byť zároveň uzrozumený s tým, že bez ohľadu na jeho osobitné postavenie v konaní (ktoré existuje súbežne s jeho postavením ako žiadateľa o poskytnutie informácie podľa zákona č. 211/2000 Z.z.), sa na neho budú vzťahovať obmedzenia poskytnutia informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z.