Môže sa osoba obvinená zo správneho deliktu brániť prostriedkami trestného práva? Na prelínanie trestného a správneho konania, v konaniach o správnom delikte sa pozrieme v dnešnom článku.
Úvodom si dovolíme poukázať na zásadnú, avšak v praxi zo strany správnych orgánov prehliadanú skutočnosť, že správny delikt je vec trestného charakteru v zmysle čl. 6 Európskeho dohovoru, preto sa na konanie o správnom delikte páchateľa budú vzťahovať aj práva v tomto článku garantované.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako „NS SR“) a Európsky súd pre ľudské práva (ďalej ako „ESĽP“) v nadväznosti na uvedené uviedli, že nie je podstatná klasifikácia protiprávneho konania na správne delikty a trestné činy podľa vnútroštátneho práva.[1]
Na to, aby sa priestupky označovali za veci trestného charakteru stačí, aby predmetné protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“ sféry. Všeobecný charakter právnych ustanovení upravujúcich priestupky (zákon o priestupkoch) spolu so zastrašujúcim a represívnym účelom sankcie ukladanej za ich porušenie, stačí na preukázanie toho, že na účely čl. 6 ods. 1 Dohovoru sú priestupky a správne delikty svojou povahou trestné.
Napokon NS SR dospel k záveru, že trestanie za správne delikty musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku je preto nevyhnutné poskytnúť aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť. [2]
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Vybrať predplatnéUž máte vytvorený účet? Prihlásiť sa
