LEGISLATÍVA: Zmeny v prehliadkach advokátskej kancelárie

V Národnej rade Slovenskej republiky bola schválená novela Trestného poriadku, ktorá upravuje spôsob výkonu prehliadky advokátskej kancelárie. Nižšie Vám prinášame základné informácie o schválnej novele.

Základný cieľ zákona

Základný cieľ návrhu je zabezpečiť riadny procesný postup prehliadky priestorov výkonu advokácie tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu práv občanov a k svojvoľným a nezákonným postupom orgánov činných v trestnom konaní. V praxi dochádza k prípadom, kedy orgány činné v trestnom konaní neselektujú dokumenty alebo informácie, ale zabavia en bloc všetky dokumenty alebo celý nosič dát, ktorý obsahuje údaje o rôznych osobách, nesúvisiace s predmetom prehliadky. Následkom je tak nielen zásah do práv advokáta, ale zásah do práv širokého okruhu osôb, ktorým advokát poskytuje právne služby a ktorým je v právnom štáte garantované, že informácie zverené advokátovi požívajú osobitnú mieru ochrany a to aj pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Novela má ukotviť postup, ktorý umožní izolovanie údajov relevantných pre trestné konanie spôsobom vylučujúcim vznik neprípustnej situácie znamenajúcej závažný zásah do práv jednotlivcov.

Pri domových prehliadkach alebo prehliadkach iných priestorov, kde advokát vykonáva advokáciu, dochádza k situáciám, kedy písomnosti alebo elektronické nosiče, ktoré sú predmetom prehliadky, obsahujú informácie a skutočnosti, na ktoré sa vzťahuje zákonná povinnosť mlčanlivosti a ktoré nie sú predmetom prehliadky v zmysle príkazu na prehliadku, teda nepožívajú žiadnu výnimku z povinnosti mlčanlivosti. Právna úprava sleduje cieľ zabrániť tomu, aby sa vykonaním prehliadky a získaním dôverných informácií dôležitých pre prípravu obhajoby klienta zasiahlo do práva na obhajobu a rovnosti zbraní v trestnom konaní.

Rovnako sa poskytuje ochrana tretím osobám, voči ktorým advokát vykonáva svoju profesijnú činnosť nesúvisiacu s prebiehajúcim trestným konaním a prehliadkou. Zároveň však znenie návrhu neumožňuje zneužitie povinnosti mlčanlivosti. Návrh samozrejme vychádza z predpokladu, že inštitút mlčanlivosti nemôže byť zneužívaný na páchanie trestnej činnosti a ak je dôvodné podozrenie, že v dotknutom priestore je vec dôležitá pre trestné konanie, môže dôjsť k prehliadke priestoru výkonu advokácie. Na to však návrh ukotvuje prísne stanovené pravidlá.  

Naplnenie téz Programového vyhlásenia vlády SR

Návrh zákona zároveň čiastočne napĺňa niektoré tézy Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na obdobie rokov 2021 – 2024 v oblasti ľudských práv a právneho štátu: Vláda SR zefektívni a skvalitní systém podpory a ochrany ľudských práv v Slovenskej republike, vrátane nezávislých mechanizmov a mimovládnych organizácií. Podľa vlády SR sú zákonnosť, poriadok a bezpečnosť občanov kľúčovými a trvalými predpokladmi zdravého vývoja každej slobodnej a demokratickej spoločnosti.

Posilnenie práv garantovaných Ústavou Slovenskej republiky a Európskym dohovorom o ochrane ľudských práv  

Ochrana dôvernosti komunikácie advokáta a klienta je jedným z prvkov právneho štátu a má ústavnoprávny rozmer ako aj zákonný základ. Ide o povinnosť advokáta a právo klienta, ktoré je súčasťou ústavného práva na spravodlivý proces a ochrany súkromia (práva podľa čl. 19 ods. 3, čl. 22 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva podľa čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd).  Odňatie písomností alebo  počítačového vybavenia advokáta obsahujúce údaje týkajúce sa jeho profesijnej činnosti je považované judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva  (ESĽP) za súčasť súkromného života a teda za zásah do súkromnej sféry jednotlivca. Podľa ESĽP bez dôvernosti komunikácie advokáti nemôžu plniť svoju úlohu, ktorá spočíva v zastupovaní strán v súdnom konaní a poskytovaní právnych služieb (Michaud proti Francúzsku).  Podobné rozhodnutia sú súčasťou rozhodovacej praxe Ústavného súdu SR (napr. III. ÚS 68/2010 -62), Ústavného súdu ČR (napr. III.ÚS 702/17, II. ÚS 2007/20) a Najvyššieho súdu ČR (sp. zn. Tpjn 306/2014).

Zdroj: dôvodová správa