Náhrada škody spôsobenej štátom v trestnom konaní

V niektorých prípadoch sa trestné konanie neskončí odsúdením, ale iným spôsobom a v konaní sa vyskytnú zo strany orgánov štátu pochybenia a nezákonnosti, ktorými dôjde k spôsobeniu škody obvinenému. Ak škodu spôsobí štátny orgán, zodpovedá za ňu štát, od ktorého sa možno domáhať aj odškodnenia.

Právnu úpravu obsahuje zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (zákon č. 514/2003 Z. z.). Zodpovednosť štátu je objektívna a nemožno sa jej zbaviť. Nebude sa preto dokazovať subjektívne pochybenie konkrétnej osoby, ktorá za daný orgán štátu vydala rozhodnutie, ktoré je nezákonné, alebo zvolila nesprávny úradný postup. Pre vyvodenie objektívnej zodpovednosti postačuje, že sú splnené podmienky určené zákonom. V trestnom konaní je určujúcim hľadiskom výsledok konania.

Najvyšší súd SR vo svojom uznesení, sp. zn. 4 MCdo 15/2009, z 18. októbra 2010 okrem iných uviedol: „Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle § 6 ods. 1 veta prvá zákona č. 514/2003 Z. z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Pre správnu interpretáciu tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia a doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnutné uplatniť výklad systematický a teleologický. Z hľadiska systematického výkladu možno dospieť k záveru, že aplikácia § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. prichádza do úvahy aj v prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Z hľadiska teleologického výkladu nemožno lipnúť na formálnom zrušení (zmene) namietaného nezákonného rozhodnutia, ale je potrebné splnenie tejto podmienky vykladať extenzívne. Za správny treba považovať výklad, v zmysle ktorého z hľadiska zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, má zastavenie trestného stíhania (ak k takémuto rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným) rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť. Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného stíhania sa trestné konanie končí, to znamená, že zanikajú účinky rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Zastavenie trestného stíhania znamená, že výsledky trestného (prípravného) konania ukazujú, že nejde o trestný čin, zároveň znamená, že podozrenie zo spáchania trestného činu sa nepotvrdilo a vyšla najavo nezákonnosť rozhodnutia o začatí trestného stíhania.