Život a zdravie predstavujú významné ľudské hodnoty, ktorým treba venovať osobitnú pozornosť. Celosvetová realita je, žiaľ, taká, že mnohé útoky smerujú práve proti ľudskému životu a zdraviu. Súd pri rozhodovaní každého jednotlivého prípadu musí brať do úvahy všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na spravodlivé rozhodnutie. Pri tvorbe článku sme vychádzali z konkrétneho skutku- trestného činu vraždy.
„Pod pojmom ‚skutok‘ treba rozumieť udalosť vo vonkajšom svete vyvolanú aktívnym alebo pasívnym prejavom vôle páchateľa (t. j. konaním), ktoré sa stáva trestným činom, ak vyčerpáva znaky skutkovej podstaty niektorého trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona[1]
Centrom pozornosti pri úvahe o správnej kvalifikácií trestného činu vraždy je v rámci poľahčujúcich okolností ospravedlniteľné silné citové rozrušenie podľa § 36 písm. a) TZ a v rámci okolností podmieňujúcich použitie vyššej trestnej sadzby, je to pomsta spadajúca pod osobitný kvalifikačný pojem v rámci osobitného motívu v zmysle § 140 písm. b) TZ. Z logiky veci vyplýva, že na rovnakú udalosť nemožno zároveň uplatniť obe okolnosti súčasne, keďže sa vzájomne vylučujú. Jedna a tá istá osoba môže ten istý skutok spáchať buď v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, alebo z pomsty v tom pravom zmysle slova, teda keď už emócia s odstupom času (i keď krátkom) „vyprchala“. Nemožno jej teda naraz pričítať tieto dve okolnosti. (Vo všeobecnosti možno kombinovať poľahčujúce okolnosti s okolnosťami podmieňujúcimi použitie vyššej trestnej sadzby, pokiaľ sa vzájomne nevylučujú. Môže sa napríklad použiť poľahčujúca okolnosť, keď páchateľ viedol pred spáchaním trestného činu riadny život podľa § 36 písm. j) TZ a zároveň aj okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby, ak spáchal trestný čin na dvoch osobách.)
Ak by niekto spáchal trestný čin vraždy, napríklad z dôvodu dlhodobého týrania ktoré v istom momente vygraduje, pričom dôjde k usmrteniu agresora, možno v tom vidieť určitý prvok pomsty, tá však vyplýva z morálne ospravedlniteľného citového rozpoloženia, ktorú nemôžeme vnímať ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby. Naopak, takýto druh pomsty nevytvára prekážku na posúdenie prípadu z pohľadu poľahčujúcej okolnosti, že trestný čin bol spáchaný v ospravedlniteľnom silnom citovom rozrušení, na rozdiel od pomsty vo forme osobitného motívu, ktorý sa vyskytuje v rámci kvalifikovaných skutkových podstát. Z uvedeného nám vyplýva, že môžeme rozlišovať pomstu ako okolnosť podmieňujúcu použitie vyššej trestnej sadzby a pomstu, ktorá vyplýva z morálne ospravedlniteľného citového rozpoloženia. Tento druh pomsty Trestný zákon nikde neuvádza. Na zmiernenie trestu môže súd ešte aplikovať aj inštitút mimoriadneho zníženia trestu.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa
