Schválený zákon č. 260/2026 Z. z. Občiansky zákonník (ďalej ako „Občiansky zákonník“), ktorý nadobudne účinnosť 1. júla 2027, podstatne mení existujúcu právnu úpravu vecných práv. Ustanovenia upravujúce túto problematiku sú začlenené do piatej časti Občianskeho zákonníka (§ 1429 až § 1729), za ktorou nasleduje už iba šiesta časť upravujúca dedičské právo a siedma časť obsahujúca spoločné, prechodné, záverečné a zrušovacie ustanovenia.
Úvodné ustanovenie § 1429 Občianskeho zákonníka deklaruje, že výlučne zákon ustanovuje, ktoré práva sú vecné. Nasleduje ustanovenie, ktoré explicitne potvrdzuje, že vecné práva pôsobia erga omnes, ak zákon neustanovuje inak. Úvodnú časť uzatvárajú pravidlá o predpísanej forme právneho úkonu v prípade vecného práva k nehnuteľnej veci.
Druhá hlava tejto časti je venovaná držbe, pričom zákon špecifikuje držbu bezprostrednú a odvodenú. Zákon zavádza posesórnu ochranu držby ustanovením (i) zákazu svojvoľného rušenia držby, (ii) svojpomocnej ochrany držby a (iii) súdnej ochrany držby.
Nasledujúca tretia hlava podrobne upravuje vlastnícke právo. Precizuje obmedzenia tohto základného práva napríklad pri imisiách, čo s opadanými plodmi na susednom pozemku, za akých podmienok je možné odstrániť časti stromu či iných rastlín, kedy sa vstup na susedný pozemok považuje za legitímny a pod. Osobitne je upravená problematika tzv. rozhraničenia medzi susednými pozemkami. Popri štandardnej reivindikačnej a negatórnej žalobe Občiansky zákonník v ustanovení § 1459 zakotvuje možnosť, aby práva patriace vlastníkovi uplatňovala vo svojom mene aj osoba, ktorá má vec oprávnene u seba. Do právneho poriadku sa explicitne zavádza aj žaloba na odstránenie hnuteľnej veci z cudzieho pozemku a žaloba na stanovenie neurčiteľných hraníc medzi pozemkami. Rozsiahla časť je venovaná jednotlivým spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, a to (i) na základe zmluvného titulu, (ii) na základe rozhodnutia orgánu verejnej moci, (iii) vydržaním, (iv) spracovaním, (v) nadobudnutím vlastníckeho práva k nálezu a (vi) privlastnením opustenej veci, pričom pôvodná právna úprava sa precizuje a dopĺňa o reguláciu inšpirovanú českým a rakúskym občianskym zákonníkom.
Samostatný oddiel je zameraný na dobromyseľné nadobúdanie vlastníckeho práva. Do základného ustanovenia § 1498 nového Občianskeho zákonníka bola zakotvená kľúčová rímskoprávna zásada Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet. V zmysle tohto pravidla vlastnícke právo k hnuteľnej veci alebo k nehnuteľnej veci, ktorá nie je evidovaná v katastri nehnuteľností, nadobudne ten, kto ju získal odplatne, vec bola nadobúdateľovi odovzdaná, ak to pripúšťa jej povaha, a nadobúdateľ preukáže, že bol dobromyseľný v tom, že druhá strana je oprávnená vlastnícke právo k veci previesť, ak nepôjde o iné prípady dobromyseľného nadobúdania. Ochrana dobromyseľného nadobúdateľa bude vylúčená v prípade, ak pôvodný vlastník preukáže, že o vec prišiel stratou, krádežou alebo iným spôsobom proti svojej vôli. Iné prípady dobromyseľného nadobúdania sa týkajú nadobudnutia takýchto vecí (i) dražbou, (ii) od podnikateľa pri jeho podnikateľskej činnosti v rámci bežného obchodného styku, (iii) odplatne od osoby, ktorej vlastník vec zveril, (iv) pri obchode s finančným nástrojom, cenným papierom alebo listinou vystavenou na doručiteľa, alebo (v) pri obchode na komoditnej burze.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Chcete získať prístup ku všetkým článkom? Rozhodnite sa pre predplatné PREMIUM
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa
