Prejsť na obsah

Obvykle jednorazová dávka drogy ako právny pojem - alebo keď sudca supluje zákonodarcu

Orgány činné v trestnom konaní, ale i súdy, sa obracajú na Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, Národnú kriminálnu agentúru (Národnú protidrogovú jednotku) alebo znalcov z odboru psychiatrie kvôli určeniu počtu obvykle jednorazových dávok.

Zdroj: pixabay.com

Orgány činné v trestnom konaní, ale i súdy, sa obracajú na Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, Národnú kriminálnu agentúru (Národnú protidrogovú jednotku) alebo znalcov z odboru psychiatrie kvôli určeniu počtu obvykle jednorazových dávok.

V tejto súvislosti je však nutné uviesť, že pojem obvykle jednorazová dávka drogy je pojmom právnym, a to rovnako ako napríklad pojmy nepríčetnosť či ťažká ujma na zdraví. Z tohto dôvodu je zrejmé, že Kriminalistický a expertízny ústav Policajného zboru, Národná protidrogová jednotka či znalci, nie sú ani oprávnení rozhodovať o tom, čo sa považuje za obvykle jednorazovú dávku konkrétnej drogy na trestnoprávne účely a ani stanovovať jej množstvo. Závery o tom, čo predstavuje obvykle jednorazovú dávku drogy môže stanoviť výlučne len orgán činný v trestnom konaní, pokiaľ ide o prípravné konanie alebo súd, pokiaľ ide o konanie pred súdom.

Vzhľadom na uvedené je potrebné zdôrazniť, že závery Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, Národnej protidrogovej jednotky či znalcov o tom, čo predstavuje obvykle jednorazovú dávku drogy k tej-ktorej trestnej veci, by nemali byť pre orgány činné v trestnom konaní a súdy záväzné, pretože sú bez akéhokoľvek právneho významu čo sa týka posúdenia konkrétnej trestnej veci. V opačnom prípade, a teda za predpokladu, že orgány činné v trestnom konaní a súdy by akceptovali závery týchto inštitúcií a stotožnili by sa s nimi, nastal by stav, kedy by o podstatných právnych otázkach týkajúcich sa znakov základnej skutkovej podstaty trestného činu rozhodoval znalec a nie orgán činný v trestnom konaní či súd. Takýto stav je v právnom štáte neprijateľný.

Napriek tomu treba povedať, aj v súčasnosti bežne dochádza k tomu, že orgány činné v trestnom konaní vydávajú v rámci prípravného konania rozhodnutia o pribratí znalca, kde mu v uznesení ukladajú práve otázku, čo je obvykle jednorazová dávka drogy a tento sa k danej otázke vyjadruje, aj keď to nepatrí do jeho pôsobnosti. Znalecký posudok vo všeobecnosti by mal byť v drogových trestných veciach predovšetkým iba podkladom na riešenie odbornej otázky spočívajúcej len v tom, aký materiál mu bol predložený, v akom množstve, či je predložený materiál omamnou, resp. psychotropnou látkou, aká je koncentrácia tejto látky, či množstvo účinnej látky nachádzajúcej sa v nej je spôsobilé ovplyvniť psychiku konzumenta a pod. A keďže doposiaľ nebolo a ani v súčasnosti nie je jednoznačne legislatívne vymedzené, čo predstavuje obvykle jednorazová dávka a tento pojem nie je legislatívne definovaný, a teda nie je jasné, čo možno považovať za obvykle jednorazovú dávku drogy, súdy tento pojem začali vymedzovať v rámci svojej rozhodovacej činnosti. „Súdna prax vychádza z toho, že pojem obvykle jednorazovej dávky drogy musí byť hmotnostne vymedzený, teda musí byť stanovená určitá konkrétna hmotnosť danej drogy, ktorú je možné považovať za obvykle jednorazovú dávku drogy, a to aj z toho dôvodu, aby sa stanovila hmotnostná hranica pojmu obvykle jednorazová dávka drogy, od ktorej by sa následne mohol odvíjať násobok obvykle jednorazovej dávky drogy v zmysle § 135 Tr. zák. Táto hmotnostná hranica je podstatná aj z dôvodu, aby bolo možné hmotnostne odlíšiť jednu jednorazovú dávku od zbytkového množstva drogy. Vzhľadom na to, že Trestný zákon neurčuje pri jednotlivých druhoch drog, čo rozumie pod obvykle jednorazovou dávkou drogy, bolo nevyhnuté, aby bol tento právny pojem defi novaný súdnou praxou. Pri marihuane sa teda vychádza z priemernej hmotnosti tabakovej cigarety (0,5 g), pričom množstvá nedosahujúce túto hmotnosť sa považujú za zbytkové množstvá drogy (či stopové množstvá drogy), ktoré nie sú predmetom trestnoprávneho postihu. Trestným činom v zmysle ust. § 171 ods. 1 TZ nie je totiž konzumácia drog, ale ich prechovávanie, a to nie prechovávanie drogy v akomkoľvek množstve, ale len v množstve, ktoré dosahuje minimálne hmotnostnú hranicu obvykle jednorazovej dávky drogy. Kritérium obvykle jednorazovej dávky drogy preto slúži aj ako hranica vyvodzovania trestnej zodpovednosti, keď množstvo drogy nedosahujúce množstvo obvykle jednorazovej dávky drogy nie je trestnoprávne sankcionované.“[1]

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov

Mesačné

9,90

Objednať
Zľava 26%

Ročné

89

118.80€

Objednať

Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa

Najnovšie