Porovnanie právnej regulácie umelej inteligencie v Európe a USA

Úvod

Keďže umelá inteligencia (AI) sa neustále vyvíja a integruje do rôznych aspektov každodenného života, právne predpisy upravujúce jej používanie, vývoj a dôsledky sú čoraz dôležitejšie. V tomto článku skúmame rozvíjajúcu sa reguláciu AI v Európe, porovnávame ju s existujúcim právnym rámcom v USA a rozoberáme dôsledky pre právnickú komunitu, regulátorov a vývojárov AI.

Európsky prístup k regulácii AI

Európa je na čele zavádzania komplexnej regulácie umelej inteligencie. Prístup Európskej únie k úprave v oblasti AI je typický dôrazom na ľudské práva, súkromie a etické normy. Jedným z najvýznamnejších krokov EÚ je prijatie nariadenia o umelej inteligencii (Artificial Intelligence Act), ktorý je priekopníckym počinom pri stanovovaní právnych hraníc v oblasti AI. Akt o AI je záväzný aj pre tretie strany, ktoré chcú pôsobiť v EÚ.

Akt o umelej inteligencii

Akt EÚ o umelej inteligencii je nedávno prijaté nariadenie (13. marca 2024), ktoré stanovuje harmonizované pravidlá týkajúce sa umelej inteligencie a mení niektoré predpisy EÚ. Klasifikuje AI systémy podľa rizika, ktoré predstavujú:

• Neprijateľné riziko: Niektoré praktiky v oblasti AI sú úplne zakázané, napríklad využívanie podprahových techník a sociálne bodovanie.
• Vysoké riziko: Systémy AI označené ako vysokorizikové (napr. v oblasti kritickej infraštruktúry, zamestnanosti a základných súkromných a verejných služieb) musia pred uvedením na trh spĺňať prísne podmienky.
• Obmedzené riziko: AI nástroje, ako sú chatboty, musia zabezpečiť transparentnosť pre používateľov.
• Minimálne riziko: AI nástroje, ktoré sa môžu podľa nariadenia voľne používať. Spadá semväčšina v súčasnosti dostupných systémov AI, ako sú videohry s podporou AI alebo spamové filtre.

Trénovacie údaje a autorské práva

V oblasti AI môže mať pôvod a používanie trénovacích údajov významné právne dôsledky, ktoré sa týkajú autorských práv. Trénovacie údaje tvoria základ umelej inteligencie, umožňujú učiť algoritmy, ako spracúvať a interpretovať informácie. Kompilácia rozsiahlych súborov údajov však často zahŕňa používanie materiálov, ktoré môžu byť chránené autorským právom. Európa ešte musí podrobne vymedziť, ako autorské právo interaguje s umelou inteligenciou, ale výzvou je nájsť rovnováhu medzi ochranou práv držiteľov autorských práv a zároveň podporou inovácií v oblasti AI a využívania strojového učenia.

Naopak, Úrad pre autorské práva v USA požiadal o pripomienky k vplyvu AI na autorské právo, čo odráža rastúce povedomie o tejto problematike. Rozhodnutia o tom, či výstupy vytvorené umelou inteligenciou môžu byť chránené autorským právom alebo ako spravodlivo využívať údaje na trénovanie AI, by mohli výrazne zmeniť prostredie vývoja AI. To poukazuje na potrebu, aby vývojári AI venovali veľkú pozornosť zdrojom svojich trénovacích údajov a právnym dôsledkom ich používania, čo vytvára potenciálnu prekážku pre inovácie bez jasného právneho rámca, ktorý by ich usmerňoval.