Prvá veta § 6 ods. 1 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti (ďalej len ZoZS) obsahuje obsahové parametre poučenia (cit.): „Ošetrujúci zdravotnícky pracovník je povinný informovať o účele, povahe, následkoch a rizikách poskytnutia zdravotnej starostlivosti, o možnostiach voľby navrhovaných postupov a rizikách odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti“, súčasne zákonodarca za touto časťou vety zavádza legislatívnu skratku (pozri v zátvorke „ďalej len ,poskytnúť poučenie“). V takto špecifikovanom obsahu je potrebné slovné spojenie „poskytnúť poučenie“ (máme za to, že aj samotný pojem „poučenie“) vnímať, kdekoľvek sa v rámci zákona bude nachádzať.
Poučenie pacienta by malo v zmysle § 6 ods. 1 obsahovať:
a) vysvetlenie, aký je účel/dôvod navrhovanej zdravotnej starostlivosti,
b) vysvetlenie samotnej podstaty navrhovaného zákroku a jeho opis,
c) vysvetlenie, aký následok sa na zdraví pacienta po vykonaní zákroku očakáva,
d) vysvetlenie, aké riziká sú s navrhovaným zákrokom spojené – ZoZS bližšie nerozlišuje medzi rizikami napríklad z časovej či inej súvislosti so zákrokom, teda je sa možné domnievať, že poučenie o rizikách by malo obsahovať informáciu o rizikách, ktoré sa vyskytujú počas realizácie zákroku, ale aj o rizikách, ktoré sa ako následok zákroku môže prejaviť aj po realizácii zákroku,
e) informácie o tom, či k navrhovanému zákroku existujú iné alternatívy, pričom pokiaľ má táto informácia pre pacienta vytvoriť užitočnú štartovaciu čiaru na rozhodnutie, tak by poučenia malo obsahovať aj vysvetlenie, v čom spočívajú rozdiely medzi jednotlivými alternatívami,
f) vysvetlenie, aké následky môže pacientovi priniesť, ak odmietne navrhovaný zákrok.
Poučenie má byť v prvom rade zrozumiteľné a musí rešpektovať osobitosti pacienta. Zrozumiteľnosť závisí od obsahu, ale aj od zvoleného spôsobu, akým je obsah podaný pacientovi. Kováč (2004) akcentuje, že (cit.) „... poučenie pacienta náležitým spôsobom o charaktere jeho ochorenie a o zamýšľaných zdravotníckych výkonoch je základným predpokladom úspešného terapeutického vzťahu. Bez poučenia o zdravotnom výkone a jeho charaktere nie je mysliteľné, aby pacient mohol náležite uplatniť svoje právo súhlasiť so zdravotnou starostlivosťou. Okrem toho je tiež nevyhnutné si uvedomiť, že náležite poskytovanie poučenie pacientovi je neoddeliteľným predpokladom postupu lege artis so všetkými z toho plynúcimi dôsledkami.“ Kvalitatívne vymedzenie spôsobu podávanej informácie umožňuje široký priestor pre rôzny výklad toho, čo má v konečnom dôsledku poučenie obsahovať a ako ho ošetrujúci zdravotnícky pracovník pacientovi sprostredkuje. Súčasné platné znenie zákonnej úpravy neodpovedá konkrétne a jednoznačne na otázku, ako má poskytnutie informácie čo do obsahu materializované, a preto je ho nevyhnutné posudzovať z prípadu na prípad. Z pohľadu pacienta je dôležité to, či mu poskytnuté poučenie umožňuje zvážiť klady a zápory navrhovaného zákroku a zodpovedne rozhodnúť o jeho postúpení alebo odmietnutí. Ako uvádzajú Šustek s Holčapkom (2007, s. 69), pri posudzovaní otázky, či bol pacient riadne poučený, je rozhodujúce nie to, čo lekár pacientovi povedal, ale to čo pacient pochopil. Nedodržanie požiadavky, aby bolo poučenie zrozumiteľné, môže spočívať aj v tom, že nebolo poskytnuté v jazyku národnostnej menšiny
Vo veci uvedenia možných alternatív zákroku by poučenia malo obsahovať aj diagnostické či terapeutické postupy, ktoré dané zdravotnícke zariadenie neposkytuje. Obdobne aj pri definovaní možností eliminovať riziká zákroku (napr. možnosť podstúpiť preventívne hematologické vyšetrenia pred operáciou) nie je rozhodujúce, či diagnostický zákrok, ktorého výsledok môže napovedať o reálnej pravdepodobnosti rizika, je hradený/nehradený z verejného zdravotného poistenia. Obsahom poučenia má byť aj uvedenie rizík spojených so zákrokom (počas zákroku, ako aj rizík, ktoré sa v dôsledku zákroku môžu objaviť po zákroku), pričom ich rozsah je viazaný na účel zákroku a jeho terapeutický prínos pacientovi. Vo všeobecnosti je rešpektovaný názor, že pri zdravotne neindikovaných zákrokoch (kozmetická, plastická chirurgia podobne) by mal ošetrujúci zdravotnícky pracovník informovať pacienta aj o rizikách, ktoré sa objavujú zriedka či dokonca sú raritné. So stúpajúcou terapeutickou prospešnosťou zákroku povinnosť uvádzať neobvyklé riziká klesá.
