Európske právo obchodných spoločností významným spôsobom akcentuje princíp publicity. Tzv. Prvá smernica z práva obchodných spoločností, označovaná v čase prijatia aj ako „Publikačná smernica“, už v roku 1968 zaviedla požiadavky na zriadenie národných registrov obsahujúcich zbierky listín, národné vestníky a pod. Posilňovanie tendencie zverejňovať pravdivé informácie o spoločnostiach ako významnom nástroji ochrany práv tretích osôb, bolo zreteľné aj z Akčného plánu Komisie ES z 21. mája 2003 COM (2003) 284 final, zameraný na modernizáciu obchodného práva a posilnenie Corporate Governance. Pre verejné akciové spoločnosti bola s účinnosťou od 1. decembra 2009 ustanovená povinnosť zverejňovať na svojich internetových stránkach dokumenty súvisiace s valným zhromaždením a nadväzujúcimi novými formami výkonu práv akcionára. Uvedená povinnosť bola dôsledkom transpozície smernice 2007/36/EC o výkone určitých práv akcionárov v akciových spoločnostiach, ktorých akcie boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu.
V uvedenom kontexte je v slovenskom práve od 1. januára 2002 zavedená úprava tzv. obchodných dokumentov. Z hľadiska formy týchto dokumentov je povinnosť ustanovená tak pre listinnú, ako aj pre elektronickú formu, teda v súčasnosti pre e-mailovú komunikáciu. Z doplnenia prvej publikačnej smernice (smernicou 2003/58/EC) vyplýva povinnosť zákonom vymedzené údaje aspoň v rozsahu identifikácie registra a čísla zápisu do registra, uvádzať aj na internetových stránkach podnikateľských subjektov, ak ich majú zriadené. Plnenie tejto povinnosti malo byť transponované do právneho poriadku SR a teda vymáhateľné od 1. januára 2007, stalo sa tak novelou OBZ č. 19/2007 Z. z. s účinnosťou od 1. februára 2007.
Ustanovenie § 3a bolo do Obchodného zákonníka doplnené novelou (zákonom č. 500/2001 Z.z.) s účinnosťou od 1. januára 2002, a to na základe prvej obchodnej smernice Rady (tzv. publikačnej smernice) č. 68/151/EHS (čl. 4). Z odseku 1 pre podnikateľov vyplýva nová povinnosť informačného charakteru, ktorá má zvýšiť informovanosť tretích osôb o obchodnej spoločnosti, a tým zároveň prispieť k zabezpečeniu ich ochrany. Ide o významné posilnenie princípu publicity.
Podnikateľ je povinný uvádzať zákonom požadované údaje v dvoch prípadoch: na obchodných dokumentoch (odsek 1) a v písomnom úradnom styku (odsek 2).
Zákonom požadované údaje je povinný uvádzať na všetkých svojich obchodných dokumentoch, bez ohľadu na to, či sú vyhotovené v písomnej alebo elektronickej forme. Za obchodné dokumenty zákon považuje obchodné listiny a objednávky. Na prvý pohľad je zrejmé, že terminológia nie je presná. Aj objednávku možno podriadiť pod všeobecnejší pojem "obchodné listy". Zo zákonného vyjadrenia "obchodné listy" nie je celkom zrejmé, čo všetko sem patrí. Všeobecne však možno uviesť, že obchodným dokumentom je každá písomnosť podnikateľa, ktorú v rámci svojej podnikateľskej činnosti adresuje tretej osobe, pretože vo všetkých týchto prípadoch je potrebné, aby bol podnikateľ dostatočne identifikovateľný v záujme informovanosti tretej osoby.
Odsek 2 rozširuje povinnosť uvádzať zákonom požadované údaje aj na písomnostiach, ktoré podnikateľ používa v úradnom styku (napr. v styku s daňovým úradom, živnostenským úradom, colným úradom).
Zákon požaduje povinne uvádzať obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania, právnu formu právnickej osoby a identifikačné číslo (IČO), ak je pridelené. Podnikateľom zapísaným v obchodnom registri k tomu navyše ukladá povinnosť uviesť aj číslo zápisu. Podnikatelia, ktorí sú zapísaní v inej evidencii podnikateľov, ako je obchodný register, sú povinní uvádzať aj označenie registra a číslo zápisu.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa
