Prejsť na obsah

Prečo je niekedy lepšie nezaplatiť blokovú pokutu a ísť do správneho konania

Asi každý vodič sa už stretol s tým, že bol obvinený zo spáchania dopravného priestupku, pričom obvinenie bolo založené iba na tvrdení príslušníka Policajného zboru (ďalej ako „policajt“), a vodič si priestupku nebol vedomý, resp. bol presvedčený, že žiadny nespáchal.

Typickým príkladom je obvinenie vodiča pre nezastavenie na pokyn dopravnej značky „Stoj!, daj prednosť v jazde“. Vodič tvrdí, že vozidlo zastavil, policajt zas opak, hoci nemá protiprávne konanie vodiča nijak zdokumentované. Na to policajt reaguje napr. hrozbou zadržania vodičského preukazu alebo hrozbou vyššej pokuty v správnom konaní, ak nezaplatí na mieste. O dôvodoch hrozby by sme mohli len špekulovať, no nie je vylúčené, že to bude práve v dôsledku dôkaznej núdze. Z uvedených dôvodov sa vodič rozhodne blokovú pokutu zaplatiť, a to aj napriek jeho vnútornému nestotožneniu sa s danou situáciou. Následne sa vodič bude domáhať nápravy, avšak bezúspešne, pretože vodič okrem svojho tvrdenia nebude vedieť pochybenie policajta nijak preukázať.

Obsah (zobrazíte rozkliknutím):

  1. Pár poznámok k blokovému konaniu
  2. Nenechajte sa zastrašiť zadržaním vodičského preukazu
  3. Pozor na to, čo podpisujete
  4. Preskúmanie blokovej pokuty
  5. Správne konanie a dôkazné bremeno
  6. Tvrdenie policajta nestačí
  7. Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. júna 2013m sp. zn. 10Sžd/7/2013
  8. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 28. apríla 2011, sp. zn. 8Sžo/173/2010
  9. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 10. septembra 2013, sp. zn. 1Sžd/14/2013
  10. Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 08.10.2013, sp. zn. 1Sžd/32/2013
  11. Rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 4. apríla 2011, sp. zn. 2T/137/2009
  12. Záver

Pár poznámok k blokovému konaniu

Blokové konanie predstavuje skrátenú formu priestupkového konania. Jeho podstatou je dohoda o vine a sankcii medzi správnym orgánom (policajtom) a vodičom obvineným z priestupku.[1] Blokové konanie prelamuje zásady správneho konania (najmä §§ 3 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v spojení s § 51 zák. č. 372/1990 Zb.), a to najmä zásadu materiálnej pravdy[2], v prospech dohodnutej, a tým aj nevyvrátiteľnej domnienky naplnenia všetkých štyroch prvkov skutkovej podstaty priestupku (tzn. subjektu, subjektívnej stránky, objektu ako aj objektívnej stránky) vrátane posúdenia charakteru skutku, riadneho zistenia skutkového stavu, osoby páchateľa a riadnosti uloženej sankcie prostredníctvom pokuty.

Na prejednanie priestupku v blokovom konaní však musia byť splnené zákonné podmienky, medzi ktoré patria:

  • a) spoľahlivé zistenie skutkového stavu, pričom už samotný pojem „spoľahlivosť“ evokuje, že nebude stačiť iba konštatovanie policajta o protiprávnej činnosti vodiča, hoci sa jedná o skrátenú formu konania, pri ktorej sa nevykonáva dokazovanie,
  • b) ochota obvinenej osoby pokutu zaplatiťnejde teda o povinnosť obvinenej osoby podrobiť sa blokovému konaniu; práve táto podmienka je asi najdôležitejšia, pretože do istej miery dáva možnosť obvinenej osobe disponovať blokovým konaním. To znamená, že hoci by aj bol priestupok spoľahlivo zistení, dôležitá je tiež vôla vodiča, či sa rozhodne vec prejednať touto skrátenou formou, alebo sa rozhodne pre správne konanie.[3] Ochota pokutu zaplatiť je teda akýmsi uznaním či súhlasom so skutkovým stavom veci, ako ho opíše správny orgán (policajt), vrátane právnej kvalifikácie a stanovenej výške pokuty za spáchaný delikt (viď vyššie citovaný rozsudok Najvyššieho súdu SR).
  • c) nejde o priestupok, ktorý možno prejednať iba na návrh; v súvislosti s cestnou dopravou je tzv. „návrhovým“ priestupkom iba spôsobenie dopravnej nehody, pri ktorej páchateľ priestupku ublíži na zdraví alebo spôsobí škodu na majetku blízkej osobe.

Po splnení všetkých zákonných podmienok policajt vydá vodičovi blok(y), na ktorom(ých) je uvedená výška pokuty a číslo bloku, vrátane pečiatky správneho orgánu. Ak vodič nemá dostatok hotovosti na zaplatenie blokovej pokuty, vydá sa mu blok na pokutu na mieste nezaplatenú s poučením o spôsobe zaplatenia pokuty, o lehote jej zaplatenia a následkoch nezaplatenia pokuty. ktorého prevzatie podpisom potvrdí. V tejto situácii je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz (viď nižšie), ako zabezpečenie splnenia povinnosti, t.j. zaplatenia pokuty.

Proti blokovému konaniu sa nemožno odvolať, nemožno ho obnoviť ani preskúmať mimo odvolacieho konania, a to práve z toho dôvodu, že sa pri ňom nevykonáva dokazovanie, teda odvolací správny orgán by nemohol preskúmať napadnuté rozhodnutie, pretože jeho jediným podkladom je v podstate dohoda správneho orgánu a páchateľa. Najvyšší súd SR uviedol, že celý skutok priestupku i jeho právna kvalifikácia je zaznamenaná iba vo vedomí správneho orgánu uskutočňujúceho blokové konanie, ktorý základné údaje zo skutku a jeho právnej kvalifikácie vyznačí na bloku o uložení pokuty.[4]Skutkový stav prípadu teda nie je nijako zadokumentovaný, nevytvára sa spis, v ktorom by boli obsiahnuté podklady pre rozhodnutie.

Tento článok sme napísali pre našich členov

Odoberať

Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa

Najnovšie