Prečo ukladať alternatívne tresty na úkor nepodmienečného trestu odňatia slobody?

V nasledujúcom článku sa zamýšľame nad otázkou prečo by súdy mali ukladať alternatívne tresty na úkor ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody. Analyzujeme rozsiahly výskum českého Inštitútu pre kriminológiu zaoberajúci sa recidívu v Prahe a poukazujeme na negatíva výkonu trestu odňatia slobody.

Koncepcia väzenstva na roky 2021-2030, ktorá bola schválená vládou SR si za svoj hlavný cieľ dáva znížiť mieru väzenskej populácie na Slovensku. Konkrétnym prejavom snáh o napĺňanie tohto cieľa, je legislatívny zámer Ministerstva spravodlivosti SR, ktorého cieľom je zvýšenie miery ukladania alternatívnych trestov na úkor nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Za meradlo efektívnosti trestov, býva tradične považovaná miera recidívy páchateľov. Český Inštitút pre kriminológiu a sociálnu prevenciu vykonal,  v rokoch 2012 a 2014, na naše pomery pomerne rozsiahly výskum, ktorý sa venoval aj uvedenej otázke.

Výskum sa cielene zameral na získanie poznatkov o účinnosti vybraných konkrétnych trestných sankcií- trestu domáceho väzenia, všeobecne prospešných prác, podmienečného odsúdenia s dohľadom a krátkodobých nepodmienečných trestov odňatia slobody, zahrnul aj problematiku mladistvých páchateľov.

Na zásadnú otázku, či je možné z hľadiska recidívy považovať niektorú zo sankcií za účinnejšiu než iné, riešitelia pozitívnu odpoveď nedostali. Ako zdokumentovalo skoršie šetrenie, tejto skutočnosti si je napokon dobre vedomá väčšina expertov, ktorí priamo v justičnom systéme pracujú (Scheinost, Háková, Rozum, Tomášek a Vlach, 2014).

V zhode so zahraničnými štúdiami sa tak potvrdilo, že vplyv trestnej justície na ďalšiu trestnú činnosť prostredníctvom uloženej sankcie je minimálny a podstatné faktory, ktoré rozhodujú o ďalšie kriminálnej kariére odsúdených, je nutné hľadať inde.

Výskumy presvedčivo ukazujú, že čím skôr k trestnej činnosti dochádza, tým vyššia je u daného jedinca pravdepodobnosť, že jeho kriminálnej dráha bude dlhšia a počet spáchaných skutkov väčší.

Kým vplyv typu uloženej sankcie na recidívu sa ukázal ako sporný, odlišné konštatovanie platí pre základné demografické údaje o odsúdených. Pravdepodobnosť ďalšieho záznamu v registri bola významne prepojená ako s ich pohlavím, tak i vekom.