Príslušné právne predpisy správneho práva priznávajú jednotlivým orgánom verejnej správy právomoc vykonávať kontrolnú činnosť nad dodržiavaním zákona. Vyhodnotením takejto kontroly, resp. dozoru alebo dohľadu zo strany kompetentného orgánu je úkon, ktorý zachytáva výsledky kontrolného procesu a je formálne označovaný ako protokol (prípadne záznam alebo zápisnica).
V protokole sú zaznamenané najmä vyjadrenia kontrolného orgánu, kontrolovaného subjektu a osôb zúčastnených na kontrole, úkony vykonané v priebehu kontroly vrátane vykonaných dôkazov, ako aj závery kontrolného orgánu a prípadné zistenia o porušení príslušného zákona. V zmysle ustálenej judikatúry je protokol z kontrolnej činnosti vnímaný ako individuálny správny úkon s charakterom predbežnej povahy (napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/34/2019 zo dňa 24.02.2021, Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/30/2017 zo dňa 10.04.2018).
Kontrolovaný subjekt sa nemusí stotožniť so závermi protokolu z kontrolnej činnosti, predovšetkým ak kontrolný orgán konštatuje porušenie zákona, čo môže mať pre kontrolovaný subjekt nepriaznivé následky. Pôjde najmä o prípady, ak hrozí riziko, že na základe protokolu príslušný riadiaci orgán začne osobitné administratívne konanie, výsledkom ktorého môže byť rozhodnutie správneho orgánu o uložení sankcie kontrolovanému subjektu. Kontrolovaný subjekt má právo vyjadriť sa k protokolu z kontrolnej činnosti a namietať konkrétne zistenia kontrolného orgánu a tieto svoje námietky riadne odôvodniť. Ak so svojimi námietkami neuspeje a správny orgán kontrolu ukončí, vyvstáva otázka, aké ďalšie prostriedky procesnej obrany môže využiť, aby sa vyhol nežiaducim účinkom, ktoré môžu z výsledkov kontrolnej činnosti vyplynúť.
Do úvahy prichádza podanie správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti protokolu z kontrolnej činnosti. Správny súd musí v prvom rade vyhodnotiť, či daná vec spadá do rozsahu preskúmavacej činnosti súdov v správnom súdnictve. Správne súdnictvo vychádza z princípu generálnej klauzuly, v zmysle ktorej súdnemu prieskumu zákonnosti podliehajú v zásade všetky rozhodnutia orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, s výnimkou tých, ktoré sú zaradené medzi tzv. kompetenčné výluky vymenované v ustanovení § 7 Správneho súdneho poriadku (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžfk/30/2017 zo dňa 10.04.2018).
Pri posudzovaní protokolu z kontrolnej činnosti z hľadiska možnosti preskúmania jeho zákonnosti správnym súdom je potrebné vychádzať z Nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 91/2016 zo dňa 17.05.2016, v ktorom sa konštatuje, že: „Rozhodnutia a postupy orgánov štátnej správy podliehajú správnemu prieskumu zásadne bez ďalších vymedzení. Tieto správne orgány sú základom verejnej správy, a preto na to, aby ich rozhodnutia a postupy boli preskúmateľné v správnom súdnictve, zákon nevyžaduje splnenie ďalších kritérií. Nie je pritom rozhodujúce, ako sú tieto normatívne akty terminologicky označené, pretože okrem rozhodnutí môže ísť aj o opatrenia, dokonca aj o záväzné pokyny či záväzné stanoviská. V zmysle odporúčania Rady Európy Rec (89)8, ktoré upravuje dočasnú súdnu ochranu poskytovanú v správnych záležitostiach, „termín správny akt znamená v súlade s rezolúciou (77)31 o ochrane jednotlivca vo vzťahu k správnym aktom správnych orgánov každé jednotlivé opatrenie alebo rozhodnutie prijaté pri výkone správy verejným orgánom, ktoré priamo zasahuje do práv, slobôd alebo záujmov osôb. Taktiež v náleze sp. zn. PL. ÚS 21/08 ústavný súd zdôraznil, že nie je podstatné to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie, vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva, a zakladá im priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti.“
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa
