Pričítateľnosť zodpovednosti štátu za medzinárodné protiprávne konanie

Pričítateľnosť zodpovednosti štátu za medzinárodné protiprávne konanie
Photo by Clint McKoy / Unsplash

Dňa 4. novembra 1979 došlo počas demonštrácie, ktorá sa konala v hlavnom meste Iránu, Teheráne, k obsadeniu priestorov veľvyslanectva USA v Teheráne, početnou a silne ozbrojenou skupinou demonštrujúcich ľudí. Výsledkom predmetnej demonštrácie ako aj následného obsadenia veľvyslanectva USA v Teheráne bolo zajatie všetkých diplomatických a konzulárnych pracovníkov ako aj osôb pracujúcich na danom veľvyslanectve. Iránske bezpečnostné zložky nevyvinuli prakticky žiadne úsilie, ktoré by viedlo k odvráteniu predmetného útoku. Napriek žiadostiam zo strany USA nepodnikla iránska vláda žiadne kroky na oslobodenie rukojemníkov, pričom samotná rukojemnícka kríza trvala 444 dní a skončila sa nástupom nového prezidenta USA Ronalda Reagana a podpisom Alžírskej deklarácie medzi Iránom a USA.[1]

V zmysle článku 22 ods. 2 Viedenského dohovoru o ochrane diplomatických stykoch „Prijímajúci štát má osobitnú povinnosť urobiť všetky vhodné opatrenia na ochranu miestností misie pred akýmkoľvek vniknutím alebo poškodením a na zabránenie akémukoľvek rušeniu pokoja misie alebo ujme na jej dôstojnosti.“  V zmysle článku 30 ods. 1 Viedenského dohovoru o ochrane diplomatických stykoch „Súkromné obydlie diplomatického zástupcu požíva rovnakú nedotknuteľnosť a rovnakú ochranu ako miestnosti misie“[2]

Článok je zdarma dostupný členom komunity Najprávo

Komentáre

Prihláste sa do svojho konta a zapojte sa do konverzácie
Zadajte svoj e-mail a kliknite na prihlasovací odkaz.