Problematické aspekty zjednodušeného cezhraničného zlúčenia

Uvedený príspevok reflektuje nezrovnalosti v právnej úprave zjednodušeného cezhraničného zlúčenia a poukazuje na doterajšie praktické skúsenosti pri zápise cezhraničnej fúzie do obchodného registra.

O zjednodušených formách cezhraničného zlúčenia podľa ustanovenia § 99 zákona č. 309/2023 Z. z. o premenách obchodných spoločností a družstiev a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „Zákon“), hovoríme v nasledujúcich prípadoch:

1. cezhraničná fúzia, v rámci ktorej nástupnícka spoločnosť alebo osoby konajúce vo vlastnom mene, ale na účet nástupníckej spoločnosti, vlastnia všetky podiely spoločností, ktoré pri cezhraničnom zlúčení zanikajú, s ktorými sú spojené hlasovacie práva a následníckej[1] spoločnosti nevznikajú nové podiely
2. cezhraničná fúzia, v rámci ktorej osoba, ktorá je priamym alebo nepriamym vlastníkom všetkých podielov v nástupníckej spoločnosti a všetkých podielov v zanikajúcich spoločnostiach neprideľuje žiadne podiely;
3. cezhraničná fúzia, v rámci ktorej nástupnícka spoločnosť alebo osoby konajúce vo vlastnom mene, ale na účet nástupníckej spoločnosti, vlastnia aspoň 90 % podielov zanikajúcich spoločností, s ktorými je spojené hlasovacie právo, ale nie všetky takéto podiely.

Pri týchto typoch cezhraničnej fúzie Zákon netrvá na splnení niektorých predpísaných kritérií, čo je vzhľadom na vlastnícku štruktúru zúčastnených spoločností opodstatnené a žiaduce. Aj napriek zjednodušeniu procesu cezhraničného zlúčenia môžu niektoré zákonné požiadavky vyznievať nekonzistentne a zmätočne, nakoľko sú „rozhádzané“ vo viacerých ustanoveniach Zákona 309/2023 a súvisiacich právnych normách. Rovnako odlišnosť vnútroštátnej legislatívy štátov, ktorou sa spravujú entity zúčastňujúce sa cezhraničnej fúzie, môže celý proces sťažiť.

Základným dokumentom cezhraničného zlúčenia je návrh projektu cezhraničnej premeny. V zmysle ustanovenia § 96 ods. 2 Zákona tento návrh projektu vypracúvajú spoločne štatutárne orgány zúčastnených spoločností. Treba pripustiť, že podľa právneho poriadku iného štátu bude mať povinnosť vypracovať takýto návrh odlišný orgán ako je štatutárny orgán, a to vychádzajúc z článku 86d Smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/2121 z 27. novembra 2019, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2017/1132, pokiaľ ide o cezhraničné premeny, zlúčenia alebo splynutia a rozdelenia (ďalej ako „Smernica 2019/2121“), ktorý zveruje povinnosť vypracovať návrh cezhraničnej premeny správnemu alebo riadiacemu orgánu spoločnosti.

Všeobecné náležitosti návrhu cezhraničnej premeny sú špecifikované v ustanovení § 77 Zákona o premenách, vrátane orientačného programu. „Tento časový plán, ktorý bude obsahovať jednotlivé potrebné kroky a úkony, má mať iba orientačný (indikatívny) charakter, pričom zákon nevyžaduje 100% presnosť a čas jednotlivých úkonov je možné určiť aj odhadovaným rozpätím.[2]“ Okrem všeobecných náležitostí musí návrh projektu cezhraničnej premeny obsahovať aj osobitné náležitosti vymenované v ustanovení § 96 Zákona 309/2023, vrátane určenia rozhodného dňa cezhraničnej fúzie z pohľadu účtovníctva. Tento dátum musí byť stanovený v súlade s právom všetkých štátov, ktorým sa spravujú spoločnosti zúčastnené na fúzii. Preto aj v prípade určenia rozhodného dňa so spätným dátumom je nutné overiť si, či legislatíva toho-ktorého štátu, v ktorom sídli zúčastnená spoločnosť, takúto možnosť pripúšťa.

Ustanovenie § 78 Zákona zároveň stanovuje, že prílohami návrhu projektu cezhraničnej premeny sú spoločenská zmluva a návrh stanov spoločnosti, ktorá vznikne cezhraničnou premenou. Ako je zrejmé, v dôsledku cezhraničného zlúčenia nová spoločnosť nevzniká, ale existujúca nástupnícka spoločnosť preberá obchodné imanie zanikajúcich spoločností. Preto v praxi sa vyskytujúca požiadavka registrového súdu na predloženie spoločenskej zmluvy nástupníckej spoločnosti v prípade cezhraničného zlúčenia (nie splynutia) sa javí ako nadbytočná. Avšak v zmysle upraveného článku 122 písm. i) Smernice návrh zmluvy o cezhraničnom zlúčení musí obsahovať „akt o založení spoločnosti, ktorá je výsledkom cezhraničného zlúčenia alebo splynutia, prípadne stanovy, ak predstavujú osobitný dokument“. Vhodným riešením je uviesť priamo v návrhu projektu cezhraničnej premeny informáciu, že v dôsledku plánovanej fúzie nedochádza k zmenám spoločenskej zmluvy nástupníckej spoločnosti a existujúce znenie spoločenskej zmluvy priložiť k samotnému návrhu projektu. Samozrejme, pokiaľ v procese cezhraničného zlúčenia dochádza k nejakým zmenám, napr. mení sa obchodné meno alebo sídlo nástupníckej spoločnosti, prípadne iné ustanovenie zakladateľského dokumentu, je potrebné vyhotoviť zodpovedajúcu listinu a túto pripojiť k návrhu projektu ako prílohu (napr. v prípade slovenskej nástupníckej spoločnosti s ručením obmedzeným sa vyhotoví úplné znenie spoločenskej zmluvy reflektujúce dané zmeny). Zmenený zakladateľský dokument by mal byť súčasťou schvaľovacieho procesu o cezhraničnom zlúčení.