Uskutočnenie tohto čiastočného prenesenia prejudiciálnej právomoci Súdneho dvora na Všeobecný súd nadväzuje na reformu usporiadania súdneho systému Európskej únie a bude sa týkať prejudiciálnych otázok predložených od 1. októbra 2024.
Významná zmena Štatútu Súdneho dvora Európskej únie, uverejnená dnes v Úradnom vestníku Európskej únie, nadobudne účinnosť 1. septembra. Táto zmena okrem iného upravuje čiastočné prenesenie prejudiciálnej právomoci Súdneho dvora na Všeobecný súd, ktorá sa uplatní od 1. októbra 2024. Toto prenesenie sa týka šiestich osobitných oblastí: spoločný systém DPH, spotrebné dane, colný kódex, nomenklatúrne zatriedenie tovaru, náhrada a pomoc cestujúcim v prípade odmietnutia nástupu do lietadla alebo meškania alebo zrušenia dopravných služieb a systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov. Zmena štatútu okrem toho od 1. septembra 2024 upravuje rozšírenie mechanizmu predchádzajúceho prijatia odvolaní.
Cieľom tejto reformy je zmierniť pracovné zaťaženie Súdneho dvora v oblasti prejudiciálnych konaní a umožniť mu, aby naďalej v primeraných lehotách plnil svoje poslanie spočívajúce v zabezpečení dodržiavania práva pri uplatňovaní a výklade Zmlúv. V roku 2001 autori Zmluvy z Nice stanovili možnosť zapojenia Všeobecného súdu do prejednávania niektorých návrhov na začatie prejudiciálneho konania, pričom štatút nebol odvtedy na tento účel zmenený. V posledných piatich rokoch však bol konštatovaný štrukturálny a výrazný nárast sporov. Tento vývoj bol sprevádzaný rastúcou zložitosťou a citlivosťou vecí, ktoré sa týkali najmä otázok ústavnej povahy alebo otázok súvisiacich so základnými právami. Reforma umožní Súdnemu dvoru sústrediť sa na svoju úlohu chrániť a posilňovať jednotu a vnútorný súlad práva Únie. Všeobecný súd je schopný zvládnuť toto dodatočné pracovné zaťaženie a bude sa zaoberať prejudiciálnymi otázkami, ktoré mu budú predložené, tak, aby vnútroštátnym súdom a oprávneným subjektom poskytol rovnaké záruky, aké uplatňuje Súdny dvor.
Reforma pozostáva predovšetkým z troch častí, ktorých hlavné črty sú uvedené nižšie.
Čiastočné prenesenie prejudiciálnej právomoci na Všeobecný súd
Prvá časť reformy sa týka prenesenia právomoci Súdneho dvora rozhodovať v oblasti prejudiciálnych otázok na Všeobecný súd, ktorý pozostáva z dvoch sudcov za každý členský štát. Z dôvodov právnej istoty sa prenos týka len šiestich jasne vymedzených oblastí, ktoré sú dostatočne oddeliteľné od iných oblastí a v ktorých existuje rozsiahla judikatúra Súdneho dvora. Všeobecný súd tak nadobudne právomoc rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, ktoré sa týkajú výlučne jednej alebo viacerých z týchto šiestich osobitných oblastí:
- spoločný systém dane z pridanej hodnoty;
- spotrebné dane;
- Colný kódex;
- Nomenklatúrne zatriedenie tovaru podľa kombinovanej nomenklatúry;
- Náhrada a pomoc cestujúcim v prípade odmietnutia nástupu do lietadla alebo meškania alebo zrušenia dopravných služieb;
- Systém obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov.
Tieto oblasti zriedka vyvolávajú zásadné otázky, ktoré môžu ovplyvniť jednotu alebo vnútorný súlad práva Únie. Existuje k nim už rozsiahla judikatúra Súdneho dvora, čo by malo Všeobecnému súdu umožniť opierať sa o už skôr vydané rozsudky. Týchto oblastí sa týka približne 20 % návrhov na začatie prejudiciálneho konania predložených Súdnemu dvoru, čo predstavuje dostatočne veľký počet vecí, ktoré môžu viesť ku skutočnému zníženiu jeho pracovného zaťaženia. Súdny dvor sa tak bude môcť viac sústrediť na svoje úlohy ústavného a najvyššieho súdu Únie.
Súdny dvor bude mať naďalej právomoc prejednávať a rozhodovať o návrhoch na začatie prejudiciálneho konania, ktoré, aj keď sa týkajú vyššie uvedených osobitných oblastí, budú sa týkať aj iných oblastí. Bude mať aj naďalej právomoc v súvislosti s návrhmi na začatie prejudiciálneho konania, ktoré, aj keď patria do jednej alebo viacerých osobitných oblastí, vyvolávajú nezávislé otázky výkladu: (1) primárneho práva, vrátane Charty základných práv Európskej únie; (2) medzinárodného práva verejného alebo (3) všeobecných zásad práva Únie. Navyše Súdnemu dvoru môže Všeobecný súd postúpiť tiež vec, ktorá patrí do jeho právomoci, ale vyžaduje si zásadné rozhodnutie, ktoré môže ovplyvniť jednotu alebo vnútorný súlad práva Únie.
Z dôvodov právnej istoty a rýchlosti konania musí byť každý návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný na Súdny dvor, ktorý v súlade s podrobnými pravidlami stanovenými v jeho rokovacom poriadku určí, či návrh patrí výlučne do jednej alebo viacerých určených osobitných oblastí, a teda či sa tento návrh postúpi Všeobecnému súdu. V záujme právnej istoty a transparentnosti Súdny dvor alebo Všeobecný súd vo svojom rozhodnutí o návrhu na začatie prejudiciálneho konania stručne odôvodní, prečo má právomoc prejednávať návrh na začatie prejudiciálneho konania a rozhodovať o ňom.
