Prejsť na obsah

Spôsobilosť mladistvého byť subjektom skrátených foriem priestupkového konania

Môže mladistvý dostať blokovú pokutu za spáchanie priestupku? Ako je v prípade mladistvých s rozkazným konaním o priestupku? Dočítate sa v článku.

Zdroj: pexels.com

Môže mladistvý dostať blokovú pokutu za spáchanie priestupku? Ako je v prípade mladistvých s rozkazným konaním o priestupku? Dočítate sa v článku.

Obash (zobrazíte rozkliknutím):

  1. Všeobcne k postaveniu mladistvého v priestupkovom konaní
  2. Spôsobilosť mladistvého vystuovať v blokovom rozkaznom konaní

Všeobecne k postaveniu mladistvého v priestupkovom konaní

Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len zákon) v § 19 ustanovuje osobitné postavenie mladistvých osôb v priestupkovom konaní.

Toto ustanovenie predstavuje špeciálnu úpravu vo vzťahu k ostatným ustanoveniam zákona.  To znamená, že ak v § 19 zákona nie je ustanovené inak, použijú sa na mladistvého páchateľa priestupku všetky všeobecné pravidlá vyvodzovania priestupkovej zodpovednosti, t. j. pravidlá ako voči „dospelému“ páchateľovi.

V tomto ustanovení zákonodarca reaguje na skutočnosť, že osoba, ktorá dovŕšila pätnásty rok veku, ale neprekročila osemnásty rok veku, ešte nemusí nevyhnutne vykazovať taký stupeň rozumovej, osobnostnej a mravnej vyspelosti ako „dospelý“ páchateľ. Zároveň možno konštatovať, že tento stupeň vyspelosti je odlišný aj v rámci kategórie osôb medzi dovŕšeným pätnástym rokom veku a nedovŕšeným osemnástym rokom veku. Z tohto dôvodu zákonodarca upravil osobitné pravidlá týkajúce sa tejto skupiny osôb, pre ktorú zákon zavádza legislatívnu skratku mladistvý. Zároveň sa týmto ustanovením vykonáva príkaz ústavodarcu vyjadrený v čl. 41 ods. 1 Ústavy SR, podľa ktorého sa deťom a mladistvým zaručuje osobitná ochrana. Zatiaľ čo teda v § 5 zákona sa všeobecne ustanovuje predpoklad vzniku priestupkovej zodpovednosti dosiahnutím pätnásteho roku veku, komentované ustanovenie modifikuje toto všeobecné pravidlo.

Zmyslom § 19  nie je vytvorenie privilegovaného postavenia mladistvých, ale kladenie dôrazu na výchovné pôsobenie priestupkového práva voči mladistvým. Výchovné pôsobenie by nebolo dosiahnuté v prípade, ak by sa voči mladistvým postupovalo podľa pravidiel týkajúcich sa „dospelých“ páchateľov priestupkov. K mladistvému páchateľovi priestupku, je preto potrebné pristupovať individuálne.

Zákon na rozdiel od TZ nerozoznáva osoby blízke veku mladistvého. TZ osobou blízkou veku mladistvého rozumie osobu, ktorá dovŕšila osemnásty rok svojho veku a neprekročila dvadsaťjeden rokov svojho veku (pozri § 127 ods. 2 TZ), pričom táto skutočnosť je podľa TZ vždy zároveň aj poľahčujúcou okolnosťou [pozri § 36 písm. d) TZ]. Absenciu obdobného ustanovenia v zákone však možno preklenúť využitím výkladového pravidla zachyteného v § 12 ods. 1 zákona, podľa ktorého správny orgán pri určení druhu sankcie a jej výmery prihliadne okrem iného aj na osobu páchateľa.

Pod pojmom „mladistvý“ rozumie zákon osobu, ktorá v čase spáchania priestupku dovŕšila pätnásty rok veku, ale ešte neprekročila osemnásty rok svojho veku. Vzhľadom na formuláciu vyžadujúcu dovŕšenie určitého roku veku a analogické využitie pravidla o počítaní času podľa § 136 TZ (ide o využitie povoleného výkladu v prospech) možno povedať, že páchateľ dovŕšil pätnásty rok svojho veku až v deň nasledujúci po svojich pätnástych narodeninách. Rovnako potom možno uviesť, že páchateľ sa považuje za mladistvého ešte v deň svojich osemnástych narodenín, avšak v deň nasledujúci už nie.

Nadobudnutie plnej spôsobilosti na právne úkony pred dovŕšením osemnásteho roku veku uzatvorením manželstva podľa predpisov súkromného práva (§ 8 OZ v spojení s § 231 a nasl. CMP) nemá z hľadiska priestupkového práva právny význam.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov

Vybrať predplatné

Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa

Najnovšie