Štát uspel v dvoch prípadoch pred Európskym súdom pre ľudské práva

ESĽP rozhodnutiami vyhlásenými 7. septembra 2023 zamietol sťažnosť týkajúcu sa policajného zásahu v Zborove v roku 2017 aj sťažnosť týkajúcu sa odpočúvania a použitia dôkazov získaných odpočúvaním.

Kováčová a ďalší proti Slovenskej republike

Prípad Kováčová a ďalší proti Slovenskej republike sa týkal policajného zásahu v rómskej komunite Vatrisko v obci Zborov pri Bardejove na veľkonočnú nedeľu 16. apríla 2017. V podvečerných hodinách bolo na tiesňovú linku polície prijatých niekoľko hlásení o násilných incidentoch v komunite, ktoré vznikli z konfliktu medzi dvoma rodinami. Polícia tieto oznámenia na mieste dvakrát preverila a situácia medzitým prerástla do výtržností. V reakcii na to hliadka prítomná na mieste privolala posily. Následne prišli ďalší štyria policajti a boli použité donucovacie prostriedky vrátane obuškov s cieľom rozohnať dav pozostávajúci z približne sto osôb. Prvá sťažovateľka aj druhá sťažovateľka tvrdili, že boli zasiahnuté obuškom. Ako je zachytené na súkromne vyhotovenom audiovizuálnom zázname, ktorý bol odvysielaný v televízii 24. mája 2017, manželku tretieho sťažovateľa strčil policajt do chrbta v smere od prebiehajúcich nepokojov, po čom spadla dopredu na zem. V nasledujúci deň po odvysielaní záznamu bolo začaté vyšetrovanie pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa pri použití donucovacích prostriedkov. Vo februári 2018 inšpekčná služba ministerstva vnútra ukončila vyšetrovanie so záverom, že nebolo zistené spáchanie trestného činu. K rovnakým záverom dospela aj Krajská prokuratúra v Prešove a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ktoré postup preskúmali na základe sťažností sťažovateľov. Sťažovatelia neuspeli ani s podanými ústavnými sťažnosťami.

Sťažovatelia sa obrátili na ESĽP a na základe článkov 3, 8, 13 a 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd sa sťažovali, že polícia zle zaobchádzala s prvou a druhou sťažovateľkou a s manželkou tretieho sťažovateľa, že toto zlé zaobchádzanie bolo rasovo motivované, vyšetrovanie tohto zlého zaobchádzania nespĺňalo požiadavky vyplývajúce z Dohovoru, a že v tomto ohľade nemali účinný prostriedok nápravy.

ESĽP sťažnosti vo všetkých bodoch zamietol. Akceptoval argumentáciu vlády týkajúcu sa podstaty sťažnosti, ktorú potvrdzuje obsah spisu a výsledky vnútroštátneho vyšetrovania. Uviedol, že tento prípad je potrebné odlíšiť od prípadov týkajúcich sa policajných operácií klasifikovaných ako „akcia 100“. V tomto prípade políciu privolali priamo členovia komunity, aby riešila eskalujúci násilný konflikt, a tým chránila životy a zdravie. Podľa viacerých svedkov z komunity, zasahujúci policajti nepokoje zastavili. Dostupný záznam nezachytáva policajný zásah v celom rozsahu a neukazuje, že by boli voči prvej a druhej sťažovateľke prijaté nejaké obmedzujúce opatrenia a neexistuje o nich ani žiadny objektívny dôkaz. Sťažovateľky neoznámili žiadne zlé zaobchádzanie a neexistujú žiadne lekárske dôkazy o akýchkoľvek zraneniach. ESĽP konštatoval, že vzhľadom na nepreukázanie zlého zaobchádzania nemožno hovoriť ani o diskriminácii ako o dôvode zlého zaobchádzania.

V súvislosti s vyšetrovaním okolností zásahu sťažovatelia spochybnili nezávislosť vyšetrovania, ktoré viedla inšpekcia ministerstva vnútra a jeho účinnosť. ESĽP uviedol, že sťažovatelia svoju sťažnosť odôvodnili len všeobecne v tom zmysle, že vyšetrovanie bolo jednostranné a nedôkladné, bez toho, aby poukázali na akýkoľvek konkrétny aspekt nasvedčujúci ich tvrdeniu. ESĽP poukázal na to, že vyšetrovanie sa začalo hneď, ako sa objavili pochybnosti o zásahu a bolo ukončené o desať mesiacov. V jeho priebehu boli vypočutí početní svedkovia z radov členov dotknutej komunity, ako aj zainteresovaných policajtov. Rovnako boli preskúmané záznamy a ďalšie dôkazy so záverom, že donucovacie prostriedky boli použité v súlade so zákonom vo vzťahu k osobám, ktoré sa aktívne zúčastnili na nepokojoch, a osobám, ktoré nerešpektovali pokyny polície, aby miesto opustili. Čo sa týka argumentácie sťažovateľov založenej na údajom inštitucionálnom rasizme v polícii v Slovenskej republike, ESĽP konštatoval, že sa musí obmedziť na preskúmanie konkrétneho prípadu. V tomto prípade podľa neho nič nenasvedčuje tomu, že by vnútroštátne orgány mali dostatočné informácie o možných rasistických motívoch zasahujúcich policajtov, v dôsledku čoho by im vznikla povinnosť prešetriť existenciu takýchto motívov.

Vzhľadom na tieto závery ESĽP odmietol sťažnosti prvých dvoch sťažovateliek ako zjavne nepodložené. Vo vzťahu k tretiemu sťažovateľovi, ktorý sťažnosť podal za svoju zosnulú manželku, ESĽP konštatoval, že vzhľadom na to, že pri skúmaní okolností sťažností prvých dvoch sťažovateliek nezistil prítomnosť zlého zaobchádzania, nedostatku účinného vyšetrovania alebo diskriminácie, nezistil ani žiadne výnimočné dôvody, ktoré by odôvodňovali uznanie tretieho sťažovateľa ako nepriamej obete porušenia práv podľa Dohovoru. Jeho sťažnosť preto taktiež odmietol.

Jecko proti Slovenskej republike a dve ďalšie sťažnosti

Prípad Jecko proti Slovenskej republike a dve ďalšie sťažnosti sa týkal odpočúvania a použitia dôkazov získaných týmto odpočúvaním v trestnom konaní vedenom proti sťažovateľom.