Prejsť na obsah

Súhlas poškodeného ako okolnosť vylučujúca protiprávnosť

Súhlas poškodeného patrí medzi okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu, čo znamená, že ak sú naplnené jeho podmienky, skutok nie je protiprávny. Teda skutok, ktorý by bol inak trestným činom, nie je trestným činom.

Zdroj: pixabay.com

Súhlas poškodeného patrí medzi okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu, čo znamená, že ak sú naplnené jeho podmienky, skutok nie je protiprávny. Teda skutok, ktorý by bol inak trestným činom, nie je trestným činom.

Podstata súhlasu poškodeného spočíva vo vydaní súhlasu osoby s takým zásahom do svojich práv, s ktorými môže voľne disponovať, ktorý, keby nevydala a prišlo by k správaniu inej osoby zodpovedajúcemu tomuto zásahu, zasahujúca osoba by sa stala páchateľom trestného činu a osoba inak vydávajúca súhlas by sa stala poškodeným týmto trestným činom. Pojem poškodený v zmysle § 29 TZ predstavuje osobu, ktorá by sa bez svojho právne relevantného súhlasu so zásahom do svojich práv stala poškodenou trestným činom (v zmysle § 46 ods. 1 TP).

Keďže súhlas poškodeného je okolnosťou vylučujúcou protiprávnosť činu, konanie v rámci neho je konaním v súlade s právom, a preto proti konaniu v rámci súhlasu poškodeného nemožno konať v rámci okolnosti vylučujúcej protiprávnosť činu, teda proti súhlasu poškodeného nemožno použiť ani nutnú obranu (napr. osoba dá súhlas so zničením svojho starého auta, preto na jeho záchranu nemôže iná osoba použiť nutnú obranu).

Nakoľko platí jednotné posudzovanie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu vo verejnom práve v zmysle TZ, ktorý je v tejto oblasti najprepracovanejší, súhlas poškodeného vylučuje tiež protiprávnosť správnych deliktov. Preto konanie v rámci súhlasu poškodeného nie je možné posúdiť ako administratívnoprávny delikt (napr. priestupok) s odôvodnením, že súhlas poškodeného iba znižuje závažnosť prečinu na administratívnoprávny delikt (k tomu primerane porovnaj R 10/1980).

Súhlas poškodeného je jednostranný právny úkon špecifickej trestnoprávnej povahy (prejav vôle poškodeného), ktorým poškodený oprávňuje inú osobu alebo osoby na taký zásah do jeho práv (záujmov) chránených TZ, ktorým by inak (bez tohto súhlasu) naplnili znaky skutkovej podstaty trestného činu (napr. poškodený požiada vykonávateľa, aby zošrotoval jeho staré auto, vtedy nejde o trestný čin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 TZ). Súhlas poškodeného musí zahrňovať aspoň približný spôsob konania a jeho výsledok (napr. auto bude zničené zošrotovaním a nie ohňom, a bude zničená iba jeho karoséria a podvozok, motor, sklá a vnútorné vybavenie zostanú nepoškodené). Súhlas poškodeného je zväčša adresovaný konkrétnym osobám alebo aspoň určiteľným osobám (napr. súhlas s búracími prácami v dome, ktoré vykonajú osoby vybraté človekom, ktorý tento súhlas dostal), avšak môže existovať i vo forme neadresovaného úkonu (napr. stará vlečka je ponechaná na ulici s odkazom, že si ju môže zobrať ktokoľvek). Akceptácia súhlasu osobou konajúcou v súlade so súhlasom poškodeného je právne irelevantná, pretože ide o jednostranný úkon.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov

Chcete získať prístup ku všetkým článkom? Rozhodnite sa pre predplatné PREMIUM

Mesačné

Platba kartou

9,90

Objednať
Zľava 26%

Ročné

Platba kartou

89

118.80€

Objednať
Zľava 26%

Ročné

Platba faktúrou

89

118.80€

Objednať

Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa

Najnovšie