Prejsť na obsah

Trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy

Aký následok a za akých okolností má podaná nepravdivá svedecká výpoveď v trestnom konaní?

Výsledkom trestného konania (ako aj iného konania, napr. civilného, správneho) je rozhodnutie vo veci samej, ktorého forma a obsah závisí od zisteného skutkového stavu. Na riadne a úplné zistenie skutkového stavu súd a orgány činné v trestnom konaní vykonávajú dôkazy (ustanovenie § 119 ods. 2 Trestného poriadku). Náležité zistenie skutkového stavu je totiž predpokladom vydania zákonného rozhodnutia.

Trestný poriadok medzi dôkazné prostriedky zaraďuje aj výsluch svedka, pričom v mnohých veciach ide o zásadný, prípadne jediný, dôkazný prostriedok slúžiaci na zistenie skutkového stavu v trestnom konaní.

Každý svedok v trestnom konaní musí byť vždy poučený o tom, že je povinný vypovedať pravdu, nič nezamlčať, a o trestných následkoch krivej výpovede. Napriek zákonnej povinnosti svedka vypovedať pravdu a nič nezamlčať, v praxi sa možno stretnúť s jedincami, ktorí v postavení svedka túto povinnosť porušujú, teda o okolnostiach súvisiacich s trestným činom uvádzajú nepravdu, resp. vedome zamlčujú podstatné skutočnosti.

Aký následok a za akých okolností má takto podaná nepravdivá svedecká výpoveď?

Na účely tohto článku budeme pracovať so svedkom v trestnom konaní.

Obsah (zobrazíte rozkliknutím):

  1. Trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy
  2. Objekt 
  3. Objektívna stránka
  4. Subjekt 
  5. Subjektívna stránka
  6. Ako by mali teda orgány činné v trestnom konaní postupovať?
  7. Záver

Trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy

Na nežiaduci stav – podávanie nepravdivých svedeckých výpovedí, resp. zamlčovanie podstatných okolností – reagoval zákonodarca zavedením skutkovej podstaty trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy (ustanovenie § 346 Trestného zákona).

Objekt

Objektom trestného činu krivej výpovede a krivej prísahy je záujem na správnom zistení skutkového stavu veci ako základu zákonných rozhodnutí súdov a orgánov činných v trestnom konaní.

Objektívna stránka

Objektívna stránka spočíva v aktívnom konaní páchateľa (uvedenie nepravdy) alebo v pasívnom konaní (zamlčanie okolností), pričom musí ísť o okolnosť ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie. Nebude preto postačovať, aby svedok vypovedal nepravdu alebo zamlčal také okolnosti, ktoré nemajú zásadný význam pre rozhodnutie vo veci.

Súdna prax za okolnosti, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie, považuje také, ktoré konajúci orgán činný v trestnom konaní alebo súd musí vziať do úvahy pri riešení otázky, o ktorej má rozhodnúť. Zároveň nemusí ísť o okolnosť, ktorá bola pre rozhodnutie jedine a výlučne rozhodujúca.[1]

Okolnosti, ktoré sú dôležité pre trestné konanie, a ktoré treba dokazovať, sú uvedené v ustanovení § 119 ods. 1 Trestného poriadku.[2] Pôjde o okolnosti:

  • a) či sa stal skutok a či má znaky trestného činu,
  • b) kto tento skutok spáchal a z akých pohnútok,
  • c) závažnosti činu vrátane príčin a podmienok jeho spáchania,
  • d) osobných pomerov páchateľa v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu a uloženie ochranného opatrenia a iné rozhodnutia,
  • e) následkov a výšky škody spôsobenej trestným činom,
  • f) príjmov z trestnej činnosti a prostriedkov na jej spáchanie, ich umiestnenie, povahu, stav a cenu.

Subjekt

V danom prípade ide o subjekt špeciálny, teda páchateľom tohto trestného činu môže byť iba svedok. Pojem svedok nie je v Trestnom poriadku definovaný. Právna veda za svedka považuje fyzickú osobu odlišnú od obvineného, ktorá bola vyzvaná (predvolaná) orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom, aby ako svedok vypovedala o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie, ktoré vnímala svojimi zmyslami, teda videla, počula atď.[3]

Páchateľom tohto trestného činu nemôže byť osoba, ktorá spáchala iný trestný čin a o tomto trestnom čine vypovedá v pozícii svedka (napr. v čase pred začatím trestného stíhania alebo po začatí trestného stíhania, ak nebolo doposiaľ vznesené obvinenie).[4] Trestné stíhanie takejto osoby za trestný čin krivej výpovede a krivej prísahy podľa ustanovenia § 364 ods. 1 Trestného zákona, hoci v čase výpovede nebol obvineným vo veci, by odporovalo ustanoveniu § 121 ods. 1  Trestného poriadku, podľa ktorého nesmie byť obvinený k výpovedi ani k priznaniu nijakým nezákonným spôsobom donucovaný.[5]

Tento článok sme napísali pre našich členov

Odoberať

Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa

Najnovšie