Prejsť na obsah

Trestný čin teroristického útoku s dôrazom na jeho neprekazenie a schvaľovanie

V nasledujúcom článku sa bližšie pozrieme na to, čo hrozí páchateľovi trestného činu terorizmu, a čo hrozí tomu kto takýto čin neprekazí alebo schvaľuje.

Zdroj: pexels.com

Trestné činy terorizmu, hoc sú zákonodarcom zaradené až v poslednej dvanástej hlave Trestného zákona, patria spoločensky medzi najzávažnejšie trestné činy, ktorých sa vôbec možno dopustiť. V článku sa bližšie pozrieme na to, čo hrozí páchateľovi trestného činu terorizmu, a čo hrozí tomu kto takýto čin neprekazí alebo schvaľuje.

Obsah (zobrazíte rozkliknutím):

  1. Úvod
  2. Trestný čin teroristického útoku
  3. Neprekazenie trestného činu teroristického útoku
  4. Schvaľovanie trestného činu teroristického útoku

Úvod

Národná rada SR dňa 15.05.2018 (účinnosť od 01.07.2018) schválilo novelu Trestného zákona (novela č. 161/2018 Z. z.) vypracovanú Ministerstvom spravodlivosti SR, ktorý okrem iného, priniesla zmeny v oblasti trestných činov terorizmu. Predmetná novela zohľadňuje a napĺňa medzinárodnoprávne záväzky SR v oblasti terorizmu.[1]Podstatným bolo nové definovanie terorizmu, prostredníctvom § 419 - skutkovej podstaty trestného činu teroristického útoku.[2] Toto ustanovenie dovtedy pojednávalo o terorizme a niektorých formách účasti na terorizme. V rámci navrhovaného znenia skutkovej podstaty trestného činu terorizmu predkladateľ zaviedol koncept spočívajúci v definovaní cieľa, ktorým je „poškodiť ústavné zriadenie alebo obranyschopnosť štátu, narušiť alebo zničiť základnú politickú, hospodársku alebo spoločenskú štruktúru štátu alebo medzinárodnej organizácie, závažným spôsobom zastrašiť obyvateľstvo alebo donútiť vládu alebo iný orgán verejnej moci alebo medzinárodnej organizácie, aby niečo konala, opomenula alebo strpela“ Ide o základný diferenčný znak medzi trestným činom terorizmu a ostatnými trestnými činmi.[3] Okrem trestného činu Teroristického útoku sú ďalšími trestnými činmi, ktoré majú byť zakomponované do Trestného zákona, nová právna úprava niektorých foriem účasti na terorizme podľa § 419b, Dôležité je taktiež podotknúť, že trestných činov podľa § 419 a nasl. sa bude môcť dopustiť i právnická osoba, nakoľko súčasne došlo i k novelizácií zákona č. 91/2016 Z. z. (zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb).

Trestný čin teroristického útoku

Objektom tohto trestného činu je spoločenské zriadenie v najširšom význame a ľudský život.

Zo subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. V zmysle § 17 TZ treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti. Pre trestnú zodpovednosť páchateľa sa taktiež vyžaduje, aby konal spôsobom uvedeným vyššie v úmysle (dolus specialis)

Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek tresne zodpovedná osoba, teda ide o všeobecný subjekt.

Uvedený trestný čin je obzvlášť závažný zločin a vzhľadom na to, že súd v tomto prípade môže uložiť trest odňatia slobody až na dvadsaťpäť rokov alebo trest odňatia slobody na doživotie, primerane sa použijú ustanovenia § 47 a nasl. TZ, ktoré upravujú podmienky uloženia trestu odňatia slobody na doživotie a taktiež podmienky výkonu takéhoto trestu.

Neprekazenie trestného činu teroristického útoku

Neprekazenie trestného činu teroristického útoku možno po právnej stránke kvalifikovať ako trestný čin neprekazenia trestného činu podľa § 341 TZ[4]

Na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu sa vyžaduje, aby sa páchateľ hodnoverným spôsobom dozvedel, že iný pripravuje alebo pácha trestný čin a jeho spáchanie, resp. dokončenie neprekazí osobne alebo prostredníctvom inej spôsobilej osoby, alebo príslušného orgánu. Z hľadiska trestnej zodpovednosti páchateľa neprekazenia trestného činu nie je rozhodujúce, či trestný čin, ktorý neprekazil, bol alebo nebol dokonaný.

Tento článok sme napísali pre našich členov

Odoberať

Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa

Najnovšie