Volebný obvod predstavuje územný celok rozhodujúci pre prideľovanie mandátov. Vzhľadom na skutočnosť, že pri jednotlivých druhoch volieb sú volebné obvody upravené rozdielne, predovšetkým čo sa týka ich počtu a ich veľkosti, t.j. počtu v nich prideľovaných mandátov, komentovaný paragraf odkazuje na ustanovenia v osobitných častiach volebného kódexu. Tie v konkrétnej rovine upravujú volebné obvody vždy vo vzťahu ku konkrétnemu druhu volieb.
Vo voľbách vo všeobecnosti prichádzajú do úvahy štyri základné konštrukcie, čo sa týka počtu a veľkosti volebných obvodov. Po prvé, môže ísť o prípad, keď (a) je celé volebné územie, teda územie, v ktorom sa dotknuté voľby konajú, tvorené len jedným jednomandátovým volebným obvodom. V tomto prípade ide o voľby monokratického orgánu, napríklad hlavy štátu. Po druhé, môže ísť o prípad, keď (b) je celé volebné územie tvorené tiež len jedným volebným obvodom, no prideľujú sa v ňom viaceré mandáty. Ide teda o viacmandátový volebný obvod. Tretím a štvrtým do úvahy prichádzajúcim prípadom je rozdelenie územia na (c) viac jednomandátových alebo (d) viac viacmandátových volebných obvodov. V podmienkach SR, ako ešte bude bližšie uvedené v komentári k ďalším ustanoveniam, sa uplatňujú všetky štyri uvedené prípady, a to v rôznej kombinácii.
Počet a veľkosť volebných obvodov nepredstavuje len otázku organizačnú či technickú. Naopak, spôsob, akým budú volebné obvody utvorené, môže výrazným spôsobom ovplyvniť výsledky volieb, dokonca môže viesť až k popretiu zásady rovnosti volebného práva (§ 2). Zámerná manipulácia s volebnými obvodmi, predovšetkým s ich hranicami, zvykne byť teóriou označovaná ako tzv. gerrymandering, prípadne všeobecnejšie ako volebná geometria. Gerrymandering môže mať rôzne podoby či metódy, no v konečnom dôsledku vždy sleduje zámer oslabiť určitú voličskú skupinu prostredníctvom sofistikovaného vymedzovania volebných obvodov.) Môže ísť napríklad o vytvorenie takých volebných obvodov, v rámci ktorých nebude mať konkurenčný kandidát, prípadne kandidátna listina výraznejšiu šancu na volebné víťazstvo. Naopak, gerrymandering môže spočívať aj v tom, že konkurenční voliči budú sústredení do čo možno najmenšieho počtu volebných obvodov. Dôsledkom takéhoto vytvárania volebných obvodov následne môže byť to, že konkurenčný kandidát v takýchto volebných obvodoch uspeje, no v ostatných volebných obvodoch už nie.) V podmienkach SR prichádza možnosť využitia gerrymanderingu do úvahy predovšetkým v prípade volieb do orgánov samosprávy obcí a volieb do orgánov samosprávnych krajov. Volebné obvody a ich hranice totiž vytvárajú práve obecné zastupiteľstvá, resp. zastupiteľská samosprávnych krajov.
V prípade volieb prezidenta SR zákon osobitne volebný obvod neupravuje. Z povahy veci však vyplýva, že volebný obvod bude len jeden a bude ho tvoriť celé územie SR. Vo voľbách prezidenta sa totiž rozhoduje len o obsadení jedného mandátu (funkcie). Ide teda o voľby monokratického orgánu. O volebnom obvode v pravom zmysle slova takisto nemožno hovoriť v prípade ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta a v prípade referenda. V prípade týchto hlasovaní sa totiž nerozhoduje o prideľovaní volených mandátov.
Volebné obvody nemožno zamieňať s volebnými okrskami. Volebné okrsky síce tiež predstavujú územný celok utvorený pre potreby volieb, no ich účel je odlišný.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa
