Prejsť na obsah

Vykonávacie konanie v trestných veciach počas krízovej situácie

Článok sa zaoberá otázkou vykonávacieho konania v trestných veciach počas krízovej situácie.

Zdroj: pexels.com

Vykonávacie konanie predstavuje posledné štádium trestného konania, ktorého účelom je zabezpečiť riadne a včasné vykonanie rozsudku a iných rozhodnutí vydaných v trestnom konaní. Právna úprava vykonávacieho konania je obsiahnutá v štvrtej časti Trestného poriadku a v niektorých ďalších osobitných predpisoch – najmä v zákone č. 475/2005 Z.z. o výkone trestu odňatia slobody a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S nástupom pandémie koronavírusu slovenský právny poriadok prešiel a neustále prechádza početnými novelizáciami v mnohých oblastiach. To však neznamená, že dôsledne pamätá na všetky situácie, ktoré v praxi môžu nastať. Týka sa to aj trestného práva hmotného a procesného. Platné právo je produktom človeka, ktorý je omylný. Následkom nedokonalých ľudských nápadov v procese normotvorby je vznik medzier v právnych predpisoch de lege lata.[1]Ich analýza, najmä s prihliadnutím na výkon rozhodnutia v trestnom konaní, je predmetom nasledujúceho článku. Pri jeho tvorbe sa však nemožno vyhnúť ani jej presahu do správneho práva.

Základným východiskom skúmania problému je rozhodnutie Okresného súdu Revúca v trestnej veci. Podporne však v príspevku pracujeme najmä s judikatúrou krajských súdov.

Obsah (zobrazíte rozkliknutím):

  1. Skutkový stav a právne posúdenie veci
  2. K naplneniu znaku objektívnej stránky bez vážneho dôvodu pri trestnom čine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
  3. K povahe inštitútu odklonu výkonu trestu podľa Trestného poriadku
  4. K niektorým aspektom zisťovania skutkového stavu okresným súdom
  5. Administratívnoprávna rovina výkonu rozhodnutia v trestnej veci
  6. Záver

Skutkový stav a právne posúdenie veci

Rozsudkom Okresného súdu Revúca sp. zn. 1T/97/2021 zo dňa 09.02.2022 bola osoba páchateľa uznaná vinnou zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že

v období od 29. septembra 2021 do 6. októbra 2021 nenastúpil bez vážneho dôvodu výkon trestu odňatia slobody, ktorého výkon trestu mu vyplýval z právoplatného rozsudku Okresného súdu Revúca hoci dňa 17.09.2021 do vlastných rúk prevzal písomnú výzvu Okresného súdu Revúca na nástup do výkonu trestu, podľa ktorej mal nastúpiť výkon trestu najneskôr do 29.09.2021, na písomnú výzvu okresného súdu vôbec nereagoval, o odklad výkonu trestu odňatia slobody nepožiadal, naďalej sa zdržiaval v mieste svojho pobytu, pričom až dňa 06.10.2021 bol dodaný do výkonu trestu odňatia slobody ( pozn. skrátená verzia skutkovej vety rozhodnutia – autor).

Podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona trestom odňatia slobody sa potrestá aj ten, kto marí alebo podstatne sťažuje výkon rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpi výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom. Páchateľom trestného činu podľa ods. 1 písm. a) Trestného zákona môže byť iba osoba odsúdená na trest odňatia slobody. Z hľadiska subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu sa vyžaduje úmyselné zavinenie.

K naplneniu znaku objektívnej stránky bez vážneho dôvodu pri trestnom čine marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona

V predmetnej trestnej veci bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď páchateľa z prípravného konania. Z prečítanej výpovede obžalovaného je zrejmé, že mal vedomosť o tom, že má nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody, ale krátko pred dátumom nástupu do výkonu trestu odňatia slobody sa z Českej republiky vrátili jeho deti. Páchateľ k veci ďalej uviedol, že tie boli pozitívne testované na ochorenie COVID – 19. V dôsledku toho ostali v domácej izolácií. Páchateľ podľa odôvodnenia rozhodnutia súdu na svoju obranu uviedol, že myslel si, že z toho dôvodu nemôže nastúpiť do výkonu trestu a tiež ostal v karanténe.  V odôvodnení rozhodnutia súd konštatuje, že obžalovaný svojim konaním tak naplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Tr. zákona tým, že maril výkon úradného rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom.[2]Zo záveru súdu ako aj zo samotnej skutočnosti, že súd v tomto prípade rozhodnutím uznal páchateľa (obžalovaného) vinným a uložil mu trest odňatia slobody, možno konštatovať, že ochorenie COVID – 19 súd nepovažoval za vážny dôvod. Inak by nemohol dospieť k citovanému záveru, lebo by neboli súčasne naplnené všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Pojmový znak skutkovej podstaty bez vážneho dôvodu zákonodarca bližšie nedefinuje. Či daný znak objektívnej stránky skutkovej podstaty bol alebo nebol naplnený, posudzuje súdna prax rôzne v závislosti od individuálnych okolností prípadu. V trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach[3] obrana obžalovaného z trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spočívala v tom, že ( obžalovaný – pozn. autora) zastáva názor, že odvolanie prokurátora nespochybňuje vážnosť dôvodu, pre ktorý do výkonu trestu nenastúpil, lebo starostlivosť o manželku v terminálnom štádiu ochorenia bola dôvodom, pre ktorý na výkon trestu nastúpiť nemohol. Odvolací súd v tejto veci skonštatoval: Jednoznačne bolo preukázané, že obžalovaný sa osobne staral o svoju manželku, ktorá bola ťažko zdravotne postihnutá a vyžadovala si najmenej 12 hodinovú dennú starostlivosť a na tom základe vyvodzuje, že na základe podaného odvolania krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné. Krajský súd v Košiciach sa v plnom rozsahu stotožnil s argumentáciou obžalovaného odvolajúc sa na ustanovenie § 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého: Nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Podľa právneho názoru uvedeného v rozhodnutí je tak terminálne štádium ochorenia osoby žijúcej v spoločnej domácnosti s páchateľom dôvodom, pre ktorý nemožno uplatniť voči páchateľovi trestnoprávne konzekvencie. Ide zároveň o dôvod nenastúpenia do výkonu trestu odňatia slobody, ktorý je vážny. To znamená, že nemôže ísť o akýkoľvek motív legitimizujúci inak protiprávne konanie páchateľa (nenastúpenie do výkonu trestu), ale musí ísť o okolnosť vykazujúcu takú mieru intenzity zásahu do integrity páchateľa, že v porovnaní s následkom, ktorý páchateľ spôsobí spáchaním trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, je tento zanedbateľný. Podľa nášho názoru je v prejednávanom prípade okolnosťou s takýmto stupňom intenzity stav odkázanosti terminálne chorého manžela (manželky) na páchateľa.

V inej trestnej veci vedenej na Krajskom súde v Trenčíne[4] sa obžalovaný v odvolaní podanom proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa domáhal zmeny výroku o treste uloženom týmto skorším rozsudkom. Okrem priznania poľahčujúcej okolnosti obhajca v podanom odvolaní uvádza špecifickú okolnosť: Taktiež potrebné brať do úvahy okolnosti prípadu a rodinnú situáciu v čase skutku, kedy priateľka obžalovaného trpela určitými zdravotnými problémami (aj keď tieto nemali povahu závažného dôvodu na nenastúpenie trestu) a obžalovaný jej pomáhal so starostlivosťou o dve maloleté deti a tiež po finančnej stránke. Krajský súd v Trenčíne dospel k záveru, že nemožno súhlasiť s odvolacími námietkami obžalovaného, ktoré sú v podstate len opakovaním obhajobnej argumentácie obžalovaného v konaní pred okresným súdom. Odvolací súd nepovažoval ani vyššie citovanú obhajobnú námietku za relevantnú. Krajský súd v plnom rozsahu potvrdil závery Okresného súdu Prievidza[5], ktorý sa s touto námietkou náležite vysporiadal v odôvodnení rozhodnutia, a to nasledovným spôsobom: Je potrebné uviesť že hoci bol obžalovanému v súvislosti s nástupom do výkonu trestu vo veci Okresného súdu Prievidza poskytnutý čas na zabezpečenie potrebných vecí a rodiny v súvislosti s nástupom do výkonu trestu a bol mu poskytnutý odklad nástupu do výkonu trestu, toto obžalovaný zneužil a do výkonu trestu musel byť dodaný príslušníkmi policajného zboru. Len samotná existencia ochorenia blízkych osôb páchateľov teda automaticky nepôsobí ako okolnosť vylučujúca vyvodenie trestnej zodpovednosti.

Tento článok sme napísali pre našich členov

Odoberať

Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa

Najnovšie