Prejsť na obsah

Vyslovenie nedôvery vláde - čo ďalej?

Aké sú právne možnosti ďalšieho vývoja v prípade, že Národná rada SR vysloví vláde SR svojím hlasovaním v parlamente nedôveru? Dočítate sa v tomto článku.

Zdroj: NR SR

Aké sú právne možnosti ďalšieho vývoja v prípade, že Národná rada SR vysloví vláde SR svojím hlasovaním v parlamente nedôveru? Dočítate sa v tomto článku.

Obsah (zobrazíte rozkliknutím):

  1. Úvod
  2. Dočasná vláda (politikov alebo odborníkov)
  3. Skrátenie volebného obdobia

Úvod

Tak ako moc parlamentu pochádza od ľudí, môžeme povedať, že moc vlády pochádza od parlamentu. Vláda sa v podmienkach Slovenskej republiky zodpovedá Národnej rade SR (ďalej len parlament), ktorý okrem toho, že musí vláde do 30 dní od prevzatia poverenia predsedom vlády z rúk prezidenta, vysloviť vláde dôveru, hlasmi aspoň jednoduchej nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov (76 hlasov), môže vláde, kedykoľvek počas volebného obdobia vysloviť hlasovaním v parlamente nedôveru.

Keďže moc (legitimita) vlády je odvodená od parlamentu, vyslovenie nedôvery vláde parlamentom má zásadný vplyv na ďalšie fungovanie vlády ako takej.

V čase po vyslovení nedôvery vláde, významnú úlohu v systéme štátnych orgánov zohráva prezident SR, ktorého legitimita je v podmienkach SR, rovnako ako v prípade parlamentu odvodená od vôle ľudu.

Ústava SR v čl. 115 jasne stanovuje prezidentovi mantinely, v rámci ktorých môže po vyslovení nedôvery vláde postupovať.

V prípade, že je vláde vyslovená nedôvera musí ju prezident obligatórne odvolať. Prezident SR musí v súlade s Ústavou vládu odvolať „bez zbytočného odkladu“, „ihneď“, v primerane krátkom čase. Súčasne však tú istú vládu, ktorú odvolal musí obligatórne poveriť výkonom jej funkcie až do vymenovania novej vlády, avšak už v obmedzenom rozsahu.

Podľa čl. 115 odseku 3: „Ak prezident Slovenskej republiky odvolá vládu podľa odseku 1, rozhodnutím, vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ju poverí vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu podľa čl. 119 písm. a), b), e), f), m), n), o), p) a r); výkon pôsobnosti vlády podľa čl. 119 písm. m) a r) je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky.“

Článok 115 ods. 3 sa do Ústavy vložil ústavným zákonom č. 356/2011 Z. z.  s účinnosťou dňom vyhlásenia.

Dočasná vláda (politikov alebo odborníkov)

Zmenou Ústavy ústavným zákonom č. 356/2011 Z. z. sa upravil právny stav nasledujúci po uplatnení čl. 115 ods. 1 predčasným ukončením funkčného obdobia vlády SR z vôle Národnej rady SR. Za účelom zabránenia bezvládiu, ktoré hrozí pre prípad, že politické strany nebudú mať vôľu ustanoviť novú vládu, alebo že budú so zostavením novej vlády otáľať, do vymenovania novej vlády sa vytvoril priestor pre existenciu dočasnej vlády s obmedzeným mandátom zostavenej z radov členov riadnej vlády.

Ústava nepriznala prezidentovi SR právo úvahy, či bývalú riadnu vládu SR poverí vykonávaním obmedzeného mandátu dočasnej vlády. Ústava nepriznala prezidentovi SR ani právo úvahy, či výkonom obmedzeného mandátu v dočasnej vláde poverí časť členov bývalej riadnej vlády SR a ktorí z nich to budú. Ústava podľa čl. 115 ods. 3 výslovne ustanovila jedinú možnosť – prezident SR až do vymenovania novej vlády poverí vykonávaním pôsobnosti v taxatívne určených veciach bývalú vládu ako celok.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov

Vybrať predplatné

Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa

Najnovšie