ESĽP vo svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že garancie upravené v čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru sú špecifickými požiadavkami práva na spravodlivé súdne konanie, ktoré musia byť zohľadňované pri každom posudzovaní spravodlivosti procesu. Pri uvedenom posudzovaní súd nahliada na konanie ako celok vrátane na spôsob obstarania dôkazov, rešpektovanie práva obhajoby a v nevyhnutných prípadoch aj práva svedka, ale tiež na verejný záujem a záujem poškodeného na náležité objasnenie skutočností významných pre trestné konanie, teda zistenie trestného činu a spravodlivé potrestanie páchateľa.
Jednou z garancií založených ustanovením čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru je požiadavka, podľa ktorej skôr, ako dôjde k odsúdeniu obžalovaného, musia byť v záujme rešpektovania kontradiktórnej argumentácie všetky dôkazy v neprospech obžalovaného vykonané v jeho prítomnosti na verejnom pojednávaní. Existujú výnimky z uvedeného princípu, tieto však nesmú porušovať práva obhajoby. Uvedené ustanovenie [čl. 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru] ako všeobecné pravidlo v procese riadneho dokazovania vyžaduje, aby každý, kto je obvinený z trestného činu, mal primeranú a riadnu možnosť odôvodnene namietať a spochybňovať svedka proti sebe, buď priamo pri výsluchu, alebo následne neskôr v konaní. Právo obvineného na kontradiktórny výsluch môže byť obmedzené, a to v prípade, ak dochádza ku kolízii s iným záujmom. Trestný poriadok v kontexte s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva uznáva v špecifických prípadoch, aj napriek právu obžalovaného, zúčastniť sa výsluchu svedkov prevahu potreby zabezpečiť ochranu utajených svedkov, a to pri existencii relevantných dôvodov. Pokiaľ ide o použitie utajených svedkov je dôležité dbať na rešpektovanie princípu subsidiarity v procese ich použitia.
V prípade svedkov s utajenou totožnosťou treba skúmať, či je požiadavka ich utajenia skutočne dôvodná a nevyhnutná. V tejto súvislosti je potrebné posúdiť, či je možné aplikovať aj menej reštriktívne opatrenie. Výsluchy utajených svedkov a agentov neznamenajú automaticky porušenie práva na spravodlivý proces, pokiaľ sa rešpektujú princípy súvisiace so zabezpečením práva na spravodlivé súdne konanie. V zmysle uvedeného treba dbať na požiadavku existencie legitímneho dôvodu pre pripustenie výsluchu svedka s utajenou totožnosťou, rešpektovanie princípu subsidiarity, posúdenie významu výpovede pre rozhodnutie vo veci a existenciu procesných záruk pre obhajobu, ktoré jej poskytujú určitý priestor na spochybnenie dôkaznej situácie.
Právo obvineného na kontradiktórny výsluch však môže byť obmedzené, a to v prípade, ak dochádza ku kolízii s iným záujmom, ktorému Trestný poriadok priznáva náležitú ochranu, dôsledkom čoho môže byť napríklad výsluch svedka prítomného na hlavnom pojednávaní vykonaný bez účasti obžalovaného alebo s utajením jeho totožnosti (§ 262 TP). Odborná literatúra medzi okolnosti spôsobilé vyvolať takúto kolíziu zaraďuje záujem štátu na ochrane štátneho tajomstva,4 ochranu agenta, policajných metód, spoločenský záujem i záujem na ochrane a bezpečnosti svedkov. Zmyslom výsluchu svedka je získať čo najpresnejšie poznatky o skutočnostiach dôležitých pre trestné konanie. Ako už bolo v úvode spomenuté, v zásade sa výsluch svedka má vykonať kontradiktórnym spôsobom, čo spravidla spočíva v bezprostrednom oboznámení sa s výpoveďou svedka, obvykle priamo v jeho prítomnosti, a v následnom vyjadrení sa formou otázok, pričom zároveň umožňuje procesným stranám a samotnému súdu hodnotiť dôveryhodnosť vypočúvanej osoby na základe priameho pozorovania jej reakcií a emócií.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa
