Cezhraničný home office (daňové a odvodové aspekty)

Práca z domu (home office) sa dostala do pozornosti najmä v súvislosti s pandémiu COVID-19. V nasledujúcom článku sa pozrieme bližšie na daňové a odvodové aspekty cezhraničného home office.

Všeobecne o zdaňovaní zahraničného zamestnanca

Všeobecné pravidlo: Odmeny, ktoré daňový rezident poberá z dôvodu zamestnania, podliehajú zdaneniu len v krajine daňovej rezidencie, ak svoje zamestnanie nevykonáva v druhom štáte.

Ak zamestnanec vykonáva svoje zamestnanie v druhom štáte, môžu sa odmeny zaň prijaté zdaniť v tomto štáte, pokiaľ lokálna legislatíva bude považovať takýto príjem za zdaniteľný na jeho území.

Odmeny, ktoré plynú daňovému rezidentovi z dôvodu zamestnania vykonávaného v druhom štáte, sa môžu zdaniť aj v krajine daňovej rezidencie, ak sú súčasne splnené všetky nasledujúce tri podmienky:

• príjemca príjmu, t.j. zamestnanec sa zdržiava v druhom štáte počas jedného alebo viacerých období, ktoré nepresiahnu spolu 183 dní v akomkoľvek dvanásťmesačnom období, ktoré začína a končí v príslušnom zdaňovacom období a
• odmeny vypláca zamestnávateľ alebo sa vyplácajú v mene zamestnávateľa, ktorý nie je rezidentom druhého štátu a
• odmeny nejdú na ťarchu stálej prevádzkarne, ktorú má zamestnávateľ v druhom zmluvnom štáte.

Daňovým nerezidentom v SR je aj FO, ktorá hranice do SR prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti, ktorej zdroj je na území SR.

Aké sú najčastejšie problémy ak na slovenskú pracovnú zmluvu pracuje napr. český daňový rezident?

Takýto zamestnanec, by mal v SR zdaňovať iba príjem prislúchajúci jeho pracovným dňom stráveným na území SR - §2 písm. g) ZDP – predmetom dane daňového nerezidenta v SR sú len príjmy zo zdrojov na území SR. + §16 ods. 1 písm. b) ZDP.

Pre účely ZDP nie je podstatné, kto je jeho zamestnávateľ, ale na území ktorého štátu pracuje.

Ak napr. takýto zamestnanec pracuje 100% pracovného času na území SR, aj jeho príjem je plne zdaniteľný v SR. Ak však takýto zamestnanec pracuje aj mimo územia SR, napr. je na pracovných cestách mimo SR alebo pracuje v režime home-office, príjem prislúchajúci „neslovenským“ pracovným dňom by sa v SR zdaňovať nemal.

Počas krízy Covid-19 vlády prijali rôzne stimulačné balíčky vrátane podpory udržania pracovných miest cezhraničných pracovníkov (zamestnancov) prostredníctvom cielených dotácií alebo v prípade ukončenia pracovného pomeru, vyplácaním odstupného.

Na základe usmernenia OECD by sa právo na zdanenie takýchto príjmov, malo ponechať štátu, kde sa zamestnávanie obvykle vykonávalo pred pandémiou Covid-19.