Fyzický útok zamestnanca ako dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru

Práva veta

Pri posudzovaní stupňa intenzity porušenia pracovnej disciplíny nie je súd viazaný tým, ako zamestnávateľ vo svojom pracovnom poriadku (alebo v inom internom predpise) hodnotí určité konanie svojho zamestnanca.

Skutkový stav

Žalobca sa na prvostupňovom súde domáhal určenia neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Pracovný pomer bol so zamestnancom ukončený okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu fyzického útoku žalobcu na kolegu. Skutočnosť, že k fyzickému útoku žalobcu na kolegu skutočne došlo, bola pred súdom dostatočne preukázaná.

Žalovaný, zamestnávateľ žalobcu, mal vypracovaný pracovný poriadok, s ktorým bol žalobca riadne oboznámený. Konanie žalobcu ako zamestnanca, t. j. fyzické napadnutie kolegu - iného zamestnanca spoločnosti, zamestnávateľ považuje v zmysle pracovného poriadku za závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Okresný súd tak zamietol žalobu o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. V odvolaní žalobca argumentoval tým, že podľa judikatúry dôvod pre okamžité skončenie musí byť zistený pred okamžitým skončením. Nepostačuje podozrenie, že tento dôvod je daný, pričom v tomto je rozhodujúci stav, ako i poznanie zamestnávateľa v čase kedy rozhodol o okamžitom skončení pracovného pomeru. Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer len vtedy, ak konanie zamestnanca možno s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti považovať za tak závažné, že od zamestnávateľa nemožno spravodlivo považovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával.