Právna veta
Pri daňovom podvode znáša dôkazné bremeno správca dane, a preto nemožno hovoriť o prenose dôkazného bremena na daňový subjekt stricto sensu v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku tak, ako je tomu pri preukazovaní splnenia zákonných podmienok pre vznik práva na odpočet dane. Každopádne však musí byť zachované právo daňového subjektu na obhajobu zahrňujúce právo na oboznámenie sa so správcom dane zistenými skutočnosťami a právo vyjadriť sa k nim ako aj navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 45 ods. 1 písm. f/ Daňového poriadku), čím daňový subjekt môže realizovať aj svoje právo „vyviniť sa“ preukázaním, že nevedel alebo ani pri primeranej obozretnosti nemohol vedieť o daňovom podvode.
Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov
Chcete získať prístup ku všetkým článkom? Rozhodnite sa pre predplatné PREMIUM
Už máte vytvorený účet? Prihlásiť sa